Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 35

इति संस्तुवतां तेषां हरिराविर्बभूव ह । पीतकौशेयवसनो वनमालाविभूषितः । दिव्यमाल्यानुलिप्तांगो दिव्याभरणभूषितः

iti saṃstuvatāṃ teṣāṃ harirāvirbabhūva ha | pītakauśeyavasano vanamālāvibhūṣitaḥ | divyamālyānuliptāṃgo divyābharaṇabhūṣitaḥ

یوں ستوتی کرتے ہوئے اُن کے سامنے ہری ظاہر ہوا—زرد ریشمی لباس میں، وَن مالا سے آراستہ؛ اس کے اعضاء پر دیویہ خوشبوؤں کا لیپ اور دیویہ ہار، اور آسمانی زیورات سے مزین۔

इतिthus
इति:
Sambandha (Discourse marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; वाक्यसमाप्तिसूचक/उद्धरणार्थक (quotative particle)
संस्तुवताम्of those who were praising
संस्तुवताम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसंस्तु (धातु; स्तु + सम्) → संस्तुवत् (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी? actually षष्ठी/सम्बन्ध?; पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग?; वर्तमानकृदन्त (शतृ) ‘संस्तुवत्’; षष्ठी बहुवचन (genitive plural)
तेषाम्of them
तेषाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचन
हरिःHari (Vishnu)
हरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
आविःmanifest, visibly
आविः:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootआविस्/आविः (अव्यय/निपात)
Formअव्यय; भावप्रकाशक (adverb: ‘manifestly/appearing’)
बभूवappeared/became
बभूव:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट् (परिपूर्णभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
indeed
:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootह (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (emphatic particle)
पीत-कौशेय-वसनःwearing yellow silk garments
पीत-कौशेय-वसनः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपीत (विशेषण-प्रातिपदिक) + कौशेय (प्रातिपदिक) + वसन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; समासः (तत्पुरुषः) ‘पीतं कौशेयं वसनं यस्य’
वनमाला-विभूषितःadorned with a forest-garland
वनमाला-विभूषितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवनमाला (प्रातिपदिक) + विभूषित (कृदन्त; भूष् धातु + वि, क्त)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; समासः (तत्पुरुषः)
दिव्य-माल्य-अनुलिप्त-अङ्गःwhose body was anointed with divine garlands/perfumed offerings
दिव्य-माल्य-अनुलिप्त-अङ्गः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदिव्य (विशेषण) + माल्य (प्रातिपदिक) + अनुलिप्त (कृदन्त; लिप् धातु + अनु, क्त) + अङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; समासः (तत्पुरुषः)
दिव्य-आभरण-भूषितःadorned with divine ornaments
दिव्य-आभरण-भूषितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदिव्य (विशेषण) + आभरण (प्रातिपदिक) + भूषित (कृदन्त; भूष् धातु, क्त)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; समासः (तत्पुरुषः)

Narrator (contextual Purāṇic narration within Dvārakā Māhātmya; specific speaker not explicit in the snippet)

Tirtha: Dvārakā (with Gomatī context)

Type: kshetra

Scene: As yogins chant, Hari appears radiant: yellow silk garments, forest garland, divine perfumes and flowers on his limbs, celestial ornaments gleaming; devotees gaze in awe with folded hands.

H
Hari

FAQs

Sincere stuti (praise) and tīrtha-devotion invite divine darśana—God responds with grace by revealing Himself.

Dvārakā and its sanctified setting, where Hari grants direct vision to worshippers.

Devotional praise (stuti) as a spiritual practice leading to darśana.