Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 17

कस्मिंश्चित्समये पापी मांसार्थी तु वनं गतः । ददर्श प्रमदां तत्र मातंगीं मदिरेक्षणाम्

kasmiṃścitsamaye pāpī māṃsārthī tu vanaṃ gataḥ | dadarśa pramadāṃ tatra mātaṃgīṃ madirekṣaṇām

ایک وقت وہ گناہگار گوشت کی طلب میں جنگل گیا۔ وہاں اس نے ایک جوان ماتنگی عورت کو دیکھا جس کی آنکھیں نشے کی سی تھیں۔

कस्मिन्in which
कस्मिन्:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकिम् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; सर्वनाम-प्रातिपदिक (interrogative pronoun)
चित्some/any
चित्:
सम्बन्ध/विशेषण (Particle modifier)
TypeIndeclinable
Rootचित् (अव्यय-प्रत्यय/particle)
Formअव्यय; अनिश्चितार्थक-निपात (indefinite particle)
समयेat a time
समये:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसमय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन
पापीa sinner
पापी:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपापिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
मांसार्थीdesiring meat
मांसार्थी:
कर्ता (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootमांस (प्रातिपदिक) + अर्थिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (genitive determinative): 'मांसस्य अर्थी'
तुindeed/but
तु:
सम्बन्ध (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/विरोधार्थक-निपात (emphatic/contrastive particle)
वनम्to the forest
वनम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
गतःgone
गतः:
कर्ता (Predicate/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) → गत (कृदन्त, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि/भूतकालिक-विशेषण (past participle)
ददर्शsaw
ददर्श:
क्रिया (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट् (Perfect/लिट्), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
प्रमदाम्a woman
प्रमदाम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रमदा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
तत्रthere
तत्र:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-अव्यय (locative adverb)
मातङ्गीम्Mātaṅgī (a woman of Mātaṅga tribe)
मातङ्गीम्:
कर्म (Object apposition/कर्म)
TypeNoun
Rootमातङ्गी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
मदिरेक्षणाम्with intoxicating eyes
मदिरेक्षणाम्:
कर्म-विशेषण (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootमदिरा (प्रातिपदिक) + ईक्षण (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; बहुव्रीहि: 'मदिरे इक्षणे यस्याः सा' (having wine-like eyes)

Sūta (deduced: Purāṇic narration within Prabhāsa Khaṇḍa)

Listener: null

Scene: A dense forest scene: the man with a hunting knife/bow moves stealthily; ahead stands a Mātaṅgī maiden with wine-like eyes; the moment is charged—stillness before transgression.

M
Mātaṅgī
F
forest

FAQs

Unrestrained appetite and desire lead one toward situations that deepen delusion and pāpa.

No tīrtha is directly praised in this verse; it is part of a larger Māhātmya narrative arc.

None; the verse is descriptive, setting up a moral consequence narrative.