Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 13

सचापः सशरो राजंस्तस्मिन्पर्वतरोधसि । शंकरो रोषपर्यंतं गत्वा सौख्यमवाप्तवान्

sacāpaḥ saśaro rājaṃstasminparvatarodhasi | śaṃkaro roṣaparyaṃtaṃ gatvā saukhyamavāptavān

اے بادشاہ! اس پہاڑی ڈھلوان پر کمان اور تیر سمیت (کام) پڑا رہ گیا؛ شنکر اپنے غضب کی انتہا تک جا کر پھر سکون اور راحت پا گئے۔

सचापःwith a bow
सचापः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootस-चाप (प्रातिपदिक; चाप)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; उपसर्गसदृश-पूर्वपद 'स' (=सहित) युक्तः
सशरःwith arrows
सशरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootस-शर (प्रातिपदिक; शर)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; 'स' (=सहित) युक्तः
राजन्O king
राजन्:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन (8th), एकवचन
तस्मिन्in that
तस्मिन्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन
पर्वतरोधसिat the mountain barrier/obstruction
पर्वतरोधसि:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपर्वत-रोधस् (प्रातिपदिक; पर्वत + रोधस्)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (पर्वतस्य रोधः)
शंकरःŚaṅkara (Śiva)
शंकरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशंकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
रोषपर्यन्तम्up to the limit of anger
रोषपर्यन्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootरोष-पर्यन्त (प्रातिपदिक; रोष + पर्यन्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; अव्ययीभावार्थे/सीमावाचक-तत्पुरुषः (रोषस्य पर्यन्तम् = रोषपर्यन्तम्)
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; पूर्वकालिक क्रिया
सौख्यम्happiness, ease
सौख्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसौख्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
अवाप्तवान्obtained, attained
अवाप्तवान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootअव-आप् (धातु)
Formक्तवतु-प्रत्ययान्त (past active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्तरि प्रयोगः

Sūta (deduced: Prabhāsakhaṇḍa narrative style)

Tirtha: Arbuda

Type: kshetra

Listener: King

Scene: After the blaze, the mountainside is quiet; Kāma’s bow and arrows lie abandoned on the rocky incline. Śaṅkara’s posture softens as wrath reaches its end and peace returns.

Ś
Śaṅkara (Śiva)
M
mountain terrain (parvata-rodhas)

FAQs

Dharma-protecting fierceness is not permanent rage; once the disorder is removed, serenity naturally returns.

The mountain setting connected with Arbuda is implied, though the verse emphasizes Śiva’s state rather than a named tīrtha.

None.