Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 34

पुलस्त्य उवाच । तत्र पूर्वं तपस्तप्तमदित्या नृपसत्तम । इन्द्रे राज्यपरिभ्रष्टे बलौ त्रैलोक्यनायके । अवतीर्णश्चतुर्बाहुरदित्यां नृपसत्तम

pulastya uvāca | tatra pūrvaṃ tapastaptamadityā nṛpasattama | indre rājyaparibhraṣṭe balau trailokyanāyake | avatīrṇaścaturbāhuradityāṃ nṛpasattama

پلستیہ نے کہا: وہاں قدیم زمانے میں، اے بہترین بادشاہ، ادیتی نے سخت تپسیا کی۔ جب اندر اپنی سلطنت سے محروم ہوا اور بلی تینوں لوکوں کا سردار بن بیٹھا، تب اے بہترین بادشاہ، چار بازوؤں والے پروردگار ادیتی کے بطن میں اوتار ہوئے۔

पुलस्त्यःPulastya
पुलस्त्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपुलस्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (adverb of place)
पूर्वम्formerly/earlier
पूर्वम्:
Sambandha (Temporal/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootपूर्व (प्रातिपदिक/अव्ययीभाववत्)
Formकालवाचक अव्यय (adverb of time)
तपःausterity
तपः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन
तप्तम्was performed (was heated)
तप्तम्:
Kriya (Predicative/क्रिया)
TypeVerb
Rootतप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘तपः तप्तम्’
अदित्याby Aditi
अदित्या:
Karana (Agent-in-instrumental/करण)
TypeNoun
Rootअदिति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
नृपसत्तमO best of kings
नृपसत्तम:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootनृप + सत्तम (प्रातिपदिके)
Formकर्मधारय समास; पुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/Vocative), एकवचन
इन्द्रेwhen/with Indra (in the case of Indra)
इन्द्रे:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootइन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
राज्यपरिभ्रष्टेdeprived of the kingdom
राज्यपरिभ्रष्टे:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootराज्य + परि + भ्रष्ट (प्रातिपदिके)
Formतत्पुरुष (उपपद/षष्ठीभाव) समास; पुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; विशेषणम्—इन्द्रे
बलौwhen Bali (was)
बलौ:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootबलि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन (विषये/सति-सप्तमी)
त्रैलोक्यनायकेas lord of the three worlds
त्रैलोक्यनायके:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootत्रैलोक्य + नायक (प्रातिपदिके)
Formषष्ठी-तत्पुरुष समास; पुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; विशेषणम्—बलौ
अवतीर्णःdescended
अवतीर्णः:
Kriya (Predicative/क्रिया)
TypeVerb
Rootअव + तॄ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past participle used actively), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
चतुर्बाहुःfour-armed
चतुर्बाहुः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुर् + बाहु (प्रातिपदिके)
Formबहुव्रीहि समास; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम्—(हरिः/विष्णुः)
अदित्याम्in Aditi (in her womb)
अदित्याम्:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअदिति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
नृपसत्तमO best of kings
नृपसत्तम:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootनृप + सत्तम (प्रातिपदिके)
Formकर्मधारय समास; पुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/Vocative), एकवचन

Pulastya

P
Pulastya
A
Aditi
I
Indra
B
Bali
C
Caturbāhu (Viṣṇu/Hari)
T
Trailokya

FAQs

A tīrtha’s greatness is grounded in divine history: austerity (tapas) and God’s compassionate descent restore cosmic order.

Rūpatīrtha (context of Adhyāya 12), whose superiority is explained through the ancient episode of Aditi’s tapas and Hari’s descent.

No direct prescription here; it begins the etiological narrative (kathā) establishing the tīrtha’s sanctity through Aditi’s austerities.