चन्द्र उवाच । परं क्षीणोऽस्मि देवेश यक्ष्मणाहं पदांतिकम् । प्राप्तस्तस्मात्परित्राहि नान्यत्संप्रार्थयाम्यहम्
candra uvāca | paraṃ kṣīṇo'smi deveśa yakṣmaṇāhaṃ padāṃtikam | prāptastasmātparitrāhi nānyatsaṃprārthayāmyaham
چندر نے کہا: اے دیوتاؤں کے ایشور! میں نہایت ناتواں ہو گیا ہوں؛ یَکشما کے روگ نے مجھے انتہا کے کنارے تک پہنچا دیا ہے۔ اس لیے میری رکھشا کیجیے—میں اور کچھ نہیں مانگتا۔
Candra
Tirtha: प्रभास
Type: kshetra
Listener: महादेव (देवेश)
Scene: क्षीण-चन्द्रः—कान्ति-हीन, कृश-देह, श्वेत-पीत-वर्ण-क्षय; शिवस्य सम्मुखे दीन-भावेन प्रार्थयति; पृष्ठभूमौ प्रभास-तट/मन्दिर-दीपाः।
Single-pointed surrender—asking only for protection and refuge in God—is portrayed as the highest form of prayer.
The prayer is situated within the Prabhāsa-kṣetra episode of the Tīrthamāhātmya.
No ritual is prescribed; it is a direct supplication (prārthanā) expressing śaraṇāgati.