Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 24

तथा जातिः पुनर्लब्धा भूयो नष्टापि सन्मुने । त्वत्प्रसादेन विप्रर्षे चंडालत्वं प्रणाशितम्

tathā jātiḥ punarlabdhā bhūyo naṣṭāpi sanmune | tvatprasādena viprarṣe caṃḍālatvaṃ praṇāśitam

اسی طرح، اے نیک مُنی، میری کھوئی ہوئی سماجی حیثیت پھر سے واپس مل گئی۔ آپ کے فضل سے، اے برہمن رِشی، چنڈال ہونے کی حالت مٹ گئی ہے۔

तथाthus, in that way
तथा:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकार/रीति-वाचक क्रियाविशेषण (adverb of manner: 'thus')
जातिःcaste, birth-status
जातिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootजाति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति (Nominative); एकवचन (Singular)
पुनःagain
पुनः:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय; काल/पुनरावृत्ति-वाचक (adverb: again)
लब्धाobtained, regained
लब्धा:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootलभ् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle, क्त); स्त्रीलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन; 'जातिः' इति पदस्य विशेषणरूपेण (agreeing with jātiḥ)
भूयःagain, once more
भूयः:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootभूयस् (अव्यय/निपात)
Formअव्यय; पुनरपि/अधिकं-वाचक (again, further)
नष्टाlost, destroyed
नष्टा:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनश् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle, क्त); स्त्रीलिङ्ग; प्रथमा; एकवचन; 'जातिः' इति विशेषणम्
अपिeven, although
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपि-भाव (particle: even/also)
सत्good, noble
सत्:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeAdjective
Rootसत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन-विभक्ति (Vocative); एकवचन; 'मुने' इति विशेषणम्
मुनेO sage
मुने:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन-विभक्ति (Vocative); एकवचन
त्वत्-प्रसादेनby your grace
त्वत्-प्रसादेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootत्वत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + प्रसाद (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी-तत्पुरुष: 'त्वत्' = 'your' + 'प्रसाद'); पुंलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति (Instrumental); एकवचन
विप्रर्षेO brahmin-sage
विप्रर्षे:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक) + ऋषि (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (विप्रः ऋषिः); पुंलिङ्ग; सम्बोधन-विभक्ति; एकवचन
चण्डालत्वम्the state of being a caṇḍāla
चण्डालत्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootचण्डाल (प्रातिपदिक) + त्व (तद्धित)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (Nom./Acc.); एकवचन; भाववाचक-तद्धित (state/condition)
प्रणाशितम्destroyed, caused to perish
प्रणाशितम्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-नश् (धातु) + णिच् (causative) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle, क्त); नपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया; एकवचन; 'चण्डालत्वम्' इति पदस्य विधेय (predicate)

Triśaṅku (the king)

Type: kshetra

Scene: A humbled figure addresses a serene sage, palms joined, as if newly purified; the atmosphere suggests moral restoration after stigma, with a sacred setting hinted (riverbank/āśrama).

T
Triśaṅku
V
Viśvāmitra
C
Caṇḍāla

FAQs

Purāṇic narratives present grace and spiritual power as capable of removing disgrace and restoring one’s standing through dharmic transformation.

The verse is centered on personal transformation through a sage’s favor; the specific tīrtha is not identified in this snippet.

No direct ritual instruction is stated; it emphasizes the transformative effect of prasāda associated with dharmic practice and saintly intervention.