Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 43

अथापश्यद्द्रुमोपांते विश्वामित्रं मुनीश्वरम् । उपविष्टं कृतस्नानं वीक्षमाणं जलाशयम्

athāpaśyaddrumopāṃte viśvāmitraṃ munīśvaram | upaviṣṭaṃ kṛtasnānaṃ vīkṣamāṇaṃ jalāśayam

پھر اس نے درخت کے پاس وشوامتر مُنیश्वर کو دیکھا—مُنیوں کے سردار—جو غسل کر کے بیٹھے تھے اور اُس مقدّس آبی حوض کو تک رہے تھے۔

अथthen
अथ:
सम्बन्ध/अनुक्रम
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रम/अनन्तर (then)
अपश्यत्saw
अपश्यत्:
क्रिया
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
द्रुमोपान्तेnear a tree
द्रुमोपान्ते:
अधिकरण (Location)
TypeNoun
Rootद्रुम + उपान्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (द्रुमस्य उपान्ते)
विश्वामित्रम्Viśvāmitra
विश्वामित्रम्:
कर्म
TypeNoun
Rootविश्वामित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
मुनीश्वरम्lord of sages
मुनीश्वरम्:
कर्म (Apposition to object)
TypeNoun
Rootमुनि + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (मुनीनां ईश्वरः)
उपविष्टम्seated
उपविष्टम्:
कर्म-विशेषण
TypeVerb
Rootउप-विश् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (Past Passive Participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (to विश्वामित्रम्)
कृतस्नानम्having performed bathing; bathed
कृतस्नानम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootकृत + स्नान (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (कृतं स्नानं येन/यस्य) = ‘having bathed’
वीक्षमाणम्observing; looking at
वीक्षमाणम्:
कर्म-विशेषण
TypeVerb
Rootवीक्ष् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त (Present Active Participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (to विश्वामित्रम्)
जलाशयम्a water-reservoir; pond
जलाशयम्:
कर्म (Object of ‘observing’)
TypeNoun
Rootजल + आशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (जलस्य आशयः)

Narrator (Purāṇic narrator within the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya context)

Type: kund

Scene: Under a broad tree at the water’s edge, Viśvāmitra sits serene, wet hair and cloth from snāna, eyes fixed on the shimmering reservoir; the king beholds him from a short distance, the forest opening into a sacred clearing.

V
Viśvāmitra
J
Jalāśaya (sacred water-body)

FAQs

A tīrtha is sanctified by both the waters and the presence of realized sages; darśana of such a muni is itself purifying.

A jalāśaya (sacred pond/lake) central to Nāgarakhaṇḍa’s Tīrthamāhātmya; the precise name is supplied by the broader chapter context.

Snāna (ritual bathing) is indicated as already performed by the sage, highlighting bathing as a key tīrtha-practice.