Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 10

यावन्न शून्यतां याति सकलं वसुधातलम् । व्याप्तं सर्वैस्ततः सर्पैर्विषाढ्यैरतिभीषणैः

yāvanna śūnyatāṃ yāti sakalaṃ vasudhātalam | vyāptaṃ sarvaistataḥ sarpairviṣāḍhyairatibhīṣaṇaiḥ

اس سے پہلے کہ زمین کی ساری سطح انسانوں سے خالی ہو جائے، کیونکہ وہ ہر طرف زہر سے بھرے نہایت ہولناک سانپوں سے پھیل چکی ہے—

यावत्until/as long as
यावत्:
Sambandha (Temporal connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयावत् (अव्यय)
Formअव्यय; यावत्-तावत् सम्बन्धे (as long as/until)
not
:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation)
शून्यताम्emptiness/desolation
शून्यताम्:
Gati/Karma (Goal/गति-लक्ष्य)
TypeNoun
Rootशून्यता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया एकवचनम् (Accusative singular); गत्यर्थक-क्रियायाः लक्ष्य (state reached)
यातिgoes/comes to
याति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट्-लकारः (Present); परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः; एकवचनम्
सकलम्entire
सकलम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसकल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया एकवचनम् (Accusative singular); विशेषणम्
वसुधातलम्surface of the earth
वसुधातलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवसुधा + तल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया एकवचनम् (Accusative singular); षष्ठी-तत्पुरुषः (वसुधायाः तलम्)
व्याप्तम्pervaded/covered
व्याप्तम्:
Kriya (Predicative/क्रिया-विशेष्य)
TypeAdjective
Rootव्याप् (धातु) + व्याप्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त; नपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया एकवचनम्; (अत्र) कर्मणि/भावे—‘covered/pervaded’
सर्वैःby all
सर्वैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया बहुवचनम् (Instrumental plural); विशेषणम्
ततःthen/thereafter
ततः:
Sambandha (Discourse connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; अनन्तरम्/तस्मात् (then/thereafter)
सर्पैःby serpents
सर्पैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसर्प (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया बहुवचनम् (Instrumental plural)
विषाढ्यैःabounding in poison
विषाढ्यैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविष + आढ्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया बहुवचनम् (Instrumental plural); तृतीया-तत्पुरुष/उपपदसमासार्थः (विषेण आढ्याः = rich in poison); विशेषणम्
अतिभीषणैःvery terrifying
अतिभीषणैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअति + भीषण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया बहुवचनम् (Instrumental plural); कर्मधारयः (अतिशयेन भीषणाः); विशेषणम्

Narrator (continuing the reported plea/context; exact speaker not explicit in the excerpt)

Scene: A panoramic earth-scene where serpents occupy fields, roads, and riverbanks; their hoods flare, venom glistens, and human settlements appear deserted or in flight.

E
Earth (Vasudhā)
S
Serpents (Sarpas)

FAQs

When adharma spreads unchecked, it threatens the very continuity of life; restoration of balance becomes urgent.

No site-name appears here; the verse intensifies the narrative stakes within the Tīrthamāhātmya.

None; it is a depiction of danger and urgency.