Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 44

स एव विष्णुर्द्रुम एव मूर्तो महात्मभिः सेवितपुण्यमूलः । यस्याश्रयः पापसहस्रहंता भवेन्नृणां कामदुघो गुणाढ्यः

sa eva viṣṇurdruma eva mūrto mahātmabhiḥ sevitapuṇyamūlaḥ | yasyāśrayaḥ pāpasahasrahaṃtā bhavennṛṇāṃ kāmadugho guṇāḍhyaḥ

وہی درخت وشنو کی مجسّم صورت ہے؛ اس کی پُنّیہ بھری جڑ کو مہاتما لوگ سیوتے ہیں۔ جس کی پناہ لینے سے انسانوں کے ہزاروں پاپ مٹ جاتے ہیں؛ وہ گُنوں سے بھرپور، کامدُھینُو کی طرح مرادیں پوری کرنے والا داتا بن جاتا ہے۔

सःhe/that (one)
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम् (Singular)
एवindeed/only
एव:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपातः (particle/emphasis)
विष्णुःViṣṇu
विष्णुः:
Samānādhikaraṇa (Predicate nominative/समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
द्रुमःtree
द्रुमः:
Samānādhikaraṇa (Predicate nominative/समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootद्रुम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
एवindeed/only
एव:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपातः (particle/emphasis)
मूर्तःembodied/manifest
मूर्तः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमूर्त (कृदन्त-प्रातिपदिक; √मूर्च्/मूर्त- ‘to become embodied’)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; भूतकृदन्तः (past participle)
महात्मभिःby great-souled ones
महात्मभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental), बहुवचनम् (Plural)
सेवितserved/worshipped
सेवित:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Root√सेव् (धातु) + क्त (क्त-प्रत्यय)
Formभूतकृदन्तः (past participle)
पुण्यmerit/holy
पुण्य:
Sambandha (Genitival relation within compound/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्/पुंलिङ्गः (lexical), समासाङ्ग (compound member)
मूलःroot/source (of merit)
मूलः:
Samānādhikaraṇa (Predicate nominative/समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootमूल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः: पुण्यस्य मूलः
यस्यwhose
यस्य:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), एकवचनम्
आश्रयःrefuge/support
आश्रयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootआश्रय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
पापsin
पाप:
Sambandha (Genitival relation within compound/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, समासाङ्ग (compound member)
सहस्रthousand
सहस्र:
Sambandha (Quantifier within compound/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसहस्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, समासाङ्ग (compound member)
हन्ताdestroyer (of thousands of sins)
हन्ता:
Samānādhikaraṇa (Predicate nominative/समानााधिकरण)
TypeNoun
Root√हन् (धातु) + तृ (तृच्-प्रत्यय)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्तरि-तृच् (agent noun); षष्ठी-तत्पुरुषः: पापसहस्रस्य हन्ता
भवेत्would become/is to be
भवेत्:
Kriyā (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√भू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्
नृणाम्of men/for people
नृणाम्:
Sambandha (Beneficiary/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्
कामdesire
काम:
Sambandha (Object within compound/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकाम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, समासाङ्ग (compound member)
दुघःwish-fulfilling (lit. milking desires)
दुघः:
Samānādhikaraṇa (Predicate nominative/समानााधिकरण)
TypeAdjective
Root√दुह् (धातु) + क (क-प्रत्यय; agent)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; उपपद-तत्पुरुषः: कामान् दुहति इति
गुणqualities
गुण:
Sambandha (Content within compound/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootगुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, समासाङ्ग (compound member)
आढ्यःrich/abounding (in virtues)
आढ्यः:
Samānādhikaraṇa (Predicate nominative/समानााधिकरण)
TypeAdjective
Rootआढ्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः/बहुव्रीह्यर्थे प्रयोगः: गुणैः आढ्यः (rich in qualities)

Brahmā (deduced from 'Brahma–Nārada saṃvāda' colophon context)

Tirtha: Aśvattha as Viṣṇu-mūrti

Type: kshetra

Scene: The Aśvattha appears as Viṣṇu incarnate: bark subtly forms a four-armed silhouette; roots glow with puṇya; great sages worship; a stream of dark ‘sins’ shatters upon touching the tree’s aura; devotees receive blessings like a kāmadhenū of boons.

V
Viṣṇu
A
Aśvattha (Pippala)
M
Mahātmāḥ

FAQs

When a devotee recognizes the sacred as Viṣṇu’s manifestation and takes refuge, purification and auspicious fulfillment follow.

The Aśvattha is glorified as a living shrine—an accessible ‘tīrtha’ for refuge and merit.

Āśraya and sevā—taking shelter in and worshipping/serving the sacred tree as Viṣṇu’s mūrti.