Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 26

हतो नखांभसा वा त्वं घृष्टः शूर्पानिलेन च । अजामार्जनिकोत्थैश्चरजोभिर्वा समाश्रितः

hato nakhāṃbhasā vā tvaṃ ghṛṣṭaḥ śūrpānilena ca | ajāmārjanikotthaiścarajobhirvā samāśritaḥ

یا تم پر ‘ناخ-آب’ (ناخنوں کا پانی) لگا ہے، یا چھاج کے پنکھے کی ہوا نے تمہیں رگڑ دیا ہے؟ یا جھاڑو اور صفائی سے اڑنے والی گرد نے تمہیں ڈھانپ لیا ہے؟

हतःstruck, killed (afflicted)
हतः:
Kriya (Predicate participle/क्रियाविशेष)
TypeAdjective
Rootहन् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; (त्वम्) इत्यस्य विधेय-विशेषणम्
नखाम्भसाwith nail-water (water from nails)
नखाम्भसा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootनख + अम्भस् (प्रातिपदिकानि)
Formसमासः (तत्पुरुषः; नखानाम् अम्भसा/नखाम्भसा), नपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
वाor
वा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक-निपातः
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
घृष्टःrubbed, abraded
घृष्टः:
Kriya (Predicate participle/क्रियाविशेष)
TypeAdjective
Rootघृष् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; (त्वम्) इत्यस्य विधेय-विशेषणम्
शूर्पानिलेनby the wind from a winnowing-fan
शूर्पानिलेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootशूर्प + अनिल (प्रातिपदिकानि)
Formसमासः (तत्पुरुषः; शूर्पस्य अनिलः), पुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)
अजामार्जनिकोत्थैःarising from a goat-hair broom
अजामार्जनिकोत्थैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअजा + मार्जनिक + उत्थ (प्रातिपदिकानि)
Formसमासः (तत्पुरुषः; अजामार्जनिकात् उत्थाः), पुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम् (रजोभिः)
चरजोभिःwith dust (and dust)
चरजोभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootच + रजस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; 'च' उपपदसमुच्चयः
वाor
वा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक-निपातः
समाश्रितःcovered/affected; having resorted to
समाश्रितः:
Kriya (Predicate participle/क्रियाविशेष)
TypeAdjective
Rootसम्-आ-श्रि (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; (त्वम्) इत्यस्य विधेय-विशेषणम्

Diti (addressing Śakra/Indra)

Listener: Sages (frame implied)

Scene: Diti lists mundane causes of defilement—water from nails, gusts from a winnowing fan, sweeping dust—while Indra remains visibly afflicted, implying a deeper stain.

D
Diti
Ś
Śakra
I
Indra

FAQs

Purāṇic speech often uses purity/impurity imagery to signal inner decline; the verse probes whether defilement—literal or moral—has eclipsed divine splendor.

The setting is the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya (Adhyāya 22); this śloka itself does not name the tīrtha.

No explicit prescription; the verse uses ritual-purity metaphors rather than giving a rite.