Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 65

ततः सुप्तो महाभागाः स प्रबुद्धः पुनर्यदा । प्रभाते वीक्षते गात्रं यावत्कुष्ठविवर्जितम्

tataḥ supto mahābhāgāḥ sa prabuddhaḥ punaryadā | prabhāte vīkṣate gātraṃ yāvatkuṣṭhavivarjitam

پھر وہ خوش نصیب آدمی سو گیا؛ اور جب سحر کے وقت دوبارہ بیدار ہوا تو اس نے اپنا بدن دیکھا—وہ کوڑھ سے بالکل پاک تھا۔

ततःthen
ततः:
Discourse marker (निपात)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रमसूचक
सुप्तःhaving slept/asleep
सुप्तः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootस्वप् (धातु) → सुप्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (सः)
महाभागःthe fortunate one
महाभागः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमहाभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (महा + भाग) कर्मधारय; संबोधनार्थे/विशेषणार्थे
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्रबुद्धःawakened
प्रबुद्धः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्र+बुध् (धातु) → प्रबुद्ध (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
पुनःagain
पुनः:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरावृत्त्यर्थक (again)
यदाwhen
यदा:
Adhikarana (अधिकरण-कालय)
TypeIndeclinable
Rootयदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक-सम्बन्ध (when)
प्रभातेin the morning
प्रभाते:
Adhikarana (अधिकरण-कालय)
TypeNoun
Rootप्रभात (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
वीक्षतेsees/looks at
वीक्षते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवीक्ष् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
गात्रम्body/limb
गात्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
यावत्to the extent that
यावत्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयावत् (अव्यय)
Formअव्यय; परिमाण/अवधि-सूचक (as much as/so that)
कुष्ठविवर्जितम्free from leprosy
कुष्ठविवर्जितम्:
Karma (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootकुष्ठ + विवर्जित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; (कुष्ठस्य विवर्जितम्) षष्ठी-तत्पुरुष; विशेषण (गात्रम्)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Scene: At dawn, the man awakens in a simple dwelling and gazes at his limbs in disbelief and joy: the marks of leprosy are gone, skin restored and luminous.

K
kuṣṭha (leprosy)

FAQs

A tīrtha’s grace can remove even deep afflictions, symbolizing the cleansing of sin and suffering through sacred contact and divine favor.

A puṇya-kuṇḍa/tīrtha in Nāgarakhaṇḍa’s Tīrthamāhātmya (Adhyāya 212), later linked explicitly with Bhāskara worship.

Implied tīrtha-contact leading to purification; explicit prescriptions (snāna/pūjā) appear in later verses of the passage.