Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 65

विश्वामित्र उवाच । तस्य तं निश्चयं ज्ञात्वा शस्त्रमादाय निर्मलम् । चकर्ताथ भुजौ तस्य भ्राता भ्रातुश्च निर्घृणः । सोपि च्छिन्नकरो विप्रो व्यथयापि समन्वितः

viśvāmitra uvāca | tasya taṃ niścayaṃ jñātvā śastramādāya nirmalam | cakartātha bhujau tasya bhrātā bhrātuśca nirghṛṇaḥ | sopi cchinnakaro vipro vyathayāpi samanvitaḥ

وشوامتر نے کہا: اس کے پختہ ارادے کو جانتے ہوئے، اس کے بھائی نے—اپنے بھائی کے لیے بھی بے رحم ہو کر—ایک صاف ہتھیار اٹھایا اور اس کے بازو کاٹ دیے۔ وہ برہمن بھی، ہاتھ کٹنے پر، درد سے بھر گیا۔

विश्वामित्रःViśvāmitra
विश्वामित्रः:
Karta (Speaker/subject)
TypeNoun
Rootविश्वामित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन — वक्ता/कर्ता
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन — 'said'
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन — 'of him'
तम्that
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन — कर्म
निश्चयम्decision/determination
निश्चयम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनिश्चय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन — कर्म (ज्ञात्वा इत्यस्य)
ज्ञात्वाhaving known
ज्ञात्वा:
Purvakala (Prior action)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive) — 'having known'
शस्त्रम्weapon
शस्त्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशस्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन — कर्म (आदाय इत्यस्य)
आदायhaving taken
आदाय:
Purvakala (Prior action)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त; उपसर्ग: आ — 'having taken'
निर्मलम्pure/spotless
निर्मलम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootनिर्मल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifies शस्त्रम्)
चकर्तcut off
चकर्त:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृत्/कृ (धातु)
Formलुङ्-लकार (Aorist/Imperfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन — 'cut/did' (here: cut off)
अथthen
अथ:
Sambandha (Sequencer)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनन्तरार्थक (then/thereupon)
भुजौ(two) arms
भुजौ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभुज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, द्विवचन — कर्म
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन — 'of him'
भ्राताbrother
भ्राता:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन — कर्ता
भ्रातुःof (his) brother
भ्रातुः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन — 'of (his) brother'
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction: and)
निर्घृणःmerciless
निर्घृणः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootनिर्घृण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifies भ्राता) — 'merciless'
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन — कर्ता
अपिalso
अपि:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपवादार्थक (also/even)
छिन्नकरःwith hands cut off
छिन्नकरः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootछिन्न + कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय (छिन्नः करः यस्य/छिन्नकरः) — 'having cut hands/with hands cut' (qualifies विप्रः)
विप्रःbrāhmaṇa
विप्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन — कर्ता
व्यथयाwith pain
व्यथया:
Karana (Instrument/Means)
TypeNoun
Rootव्यथा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन — करण/सहभाव (with pain)
अपिalso
अपि:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (also)
समन्वितःendowed/afflicted (with)
समन्वितः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसमन्वित (कृदन्त; सम्+अन्वि/इ धातु, क्त-प्रत्यय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त — 'endowed/possessed' (qualifies विप्रः)

Viśvāmitra

Listener: (contextual) frame listener(s)

Scene: A dramatic moment: the brother raises a gleaming weapon; Śaṃkha stands resolute; the cut is shown symbolically (avoid gore), with severed hands implied; Viśvāmitra narrates or witnesses; the atmosphere is tense and tragic.

V
Viśvāmitra
Ś
Śaṃkha

FAQs

Sin is treated as a serious rupture requiring decisive correction; endurance of suffering becomes a vehicle for purification when joined to sincere resolve.

Not yet; this is the narrative turning point that leads the repentant seeker toward Hāṭakeśvara-kṣetra.

A drastic form of prāyaścitta (punitive restraint) is depicted rather than a formal ritual.