Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 112

कुशब्देन स्मृता भूमिः संसिक्ता चाश्रुणा यतः । ततोंऽडानि च जातानि तेभ्यो जाता अमी घनाः । कूष्मांडा इति विख्याता भविष्यंति जगत्त्रये

kuśabdena smṛtā bhūmiḥ saṃsiktā cāśruṇā yataḥ | tatoṃ'ḍāni ca jātāni tebhyo jātā amī ghanāḥ | kūṣmāṃḍā iti vikhyātā bhaviṣyaṃti jagattraye

“کیونکہ زمین کو ‘کُ’ لفظ سے یاد کیا گیا اور وہ آنسوؤں سے تر ہو گئی، اس سے انڈے پیدا ہوئے؛ اور اُن انڈوں سے یہ گھنے جسم والے وجود پیدا ہوئے۔ تینوں جہانوں میں یہ ‘کوشمانڈ’ کے نام سے مشہور ہوں گے۔”

कुशब्देनby the bad word/cry
कुशब्देन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootकुशब्द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; समासः—कुत्सितः शब्दः (कर्मधारय/तत्पुरुष-प्राय)
स्मृताwas remembered/called
स्मृता:
Kriya (Predicate participle)
TypeVerb
Rootस्मृ (धातु) → स्मृत (कृदन्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; क्त-प्रत्यय (past passive participle)
भूमिःthe earth/ground
भूमिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
संसिक्ताsprinkled
संसिक्ता:
Pratijna/Predicate (state)
TypeAdjective
Rootसिच् (धातु) + सम् (उपसर्ग) → संसिक्त (कृदन्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्यय—‘sprinkled’
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
अश्रुणाwith tears
अश्रुणा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअश्रु (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
यतःbecause/wherefrom
यतः:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootयतः (अव्यय)
Formअव्यय; हेतुवाचक (causal relative adverb)
ततःtherefrom/then
ततः:
Apadana/Sequence (Source/sequence)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; अनन्तरार्थक (thereafter/from that)
अण्डानिeggs/ovals
अण्डानि:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअण्ड (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
जातानिwere produced
जातानि:
Pratijna/Predicate (state)
TypeAdjective
Rootजन् (धातु) → जात (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; क्त-प्रत्यय—‘born/produced’
तेभ्यःfrom them
तेभ्यः:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), बहुवचन; सर्वनाम
जाताःwere born
जाताः:
Pratijna/Predicate (state)
TypeAdjective
Rootजन् (धातु) → जात (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; क्त-प्रत्यय
अमीthese (those)
अमी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सर्वनाम
घनाःdense masses/clouds
घनाः:
Pratijna/Predicate nominal
TypeNoun
Rootघन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
कूष्माण्डाःKūṣmāṇḍas (a class of beings)
कूष्माण्डाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकूष्माण्ड (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरण/इत्यर्थक (quotative)
विख्याताःrenowned as
विख्याताः:
Pratijna/Predicate (apposition)
TypeAdjective
Rootख्यात (कृदन्त; ख्या धातु) + वि (उपसर्ग)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; क्त-प्रत्यय—‘well-known’
भविष्यन्तिwill be
भविष्यन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलृट् (Simple Future), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन
जगत्त्रयेin the three worlds
जगत्त्रये:
Adhikarana (Location/Scope)
TypeNoun
Rootजगत्त्रय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; समासः—त्रीणि जगन्ति (द्विगु)

Narrator (continuing Brahmā-centered account; explicit speaker not marked in this verse)

Scene: The earth is shown moistened by tears; from the damp ground arise luminous eggs, and from them emerge dense-bodied beings—Kūṣmāṇḍas—while Brahmā declares their name and fame across the three worlds.

B
Bhūmi (Earth)
K
Kūṣmāṇḍas

FAQs

Purāṇic narratives often teach that even sorrow (tears) can become a cause for cosmic manifestation, ordered by divine governance and naming.

No particular tīrtha is named; the verse is etiological (explaining origins) within the māhātmya chapter.

None; this verse explains the origin and naming of the Kūṣmāṇḍas.