Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 35

तस्माद्ब्रूत यथार्हं मे प्रायश्चित्तं विशुद्धये । अपि प्राणहरं रौद्रं नो चेत्पापमवाप्स्यथ

tasmādbrūta yathārhaṃ me prāyaścittaṃ viśuddhaye | api prāṇaharaṃ raudraṃ no cetpāpamavāpsyatha

پس میری پاکیزگی کے لیے جو مناسب پرایَشچِت ہے وہ مجھے بتاؤ—اگرچہ وہ سخت اور جان لینے والا ہی کیوں نہ ہو؛ ورنہ تم گناہ کے مستحق ہوگے۔

तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (Cause/Reason)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (तस्मात्-इति तस्मिन् अर्थे), अपादान/हेतु-अर्थे; indeclinable ablatival adverb: “therefore/from that”
ब्रूतspeak/tell (you all)
ब्रूत:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थक/imperative), मध्यमपुरुष, बहुवचन; parasmaipada
यथाas/according to
यथा:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; manner/comparison adverb “as/according to”
अर्हम्properly/as appropriate
अर्हम्:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootअर्ह (प्रातिपदिक)
Formअव्यय-प्रयोग (यथार्हम्); adverbial accusative “as is proper”
मेof me / for me
मे:
Sambandha (Possessor)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/genitive) एकवचन; enclitic pronoun
प्रायश्चित्तम्expiation/penance
प्रायश्चित्तम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootप्रायश्चित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/accusative) एकवचन; object of ‘ब्रूत’
विशुद्धयेfor purification
विशुद्धये:
Sampradana (Purpose/Recipient)
TypeNoun
Rootविशुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, चतुर्थी (4th/dative) एकवचन; purpose
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; particle “even/also”
प्राणहरम्life-taking
प्राणहरम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootप्राणहर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; विशेषणम् (प्रायश्चित्तम्) । समासः: प्राणान् हरति इति (कर्मधारय/तत्पुरुष-भावः)
रौद्रम्terrible/fierce
रौद्रम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootरौद्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; विशेषणम् (प्रायश्चित्तम्)
नःof us / our
नः:
Sambandha (Possessor)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/genitive) बहुवचन; enclitic “of us/our”
चेत्if
चेत्:
Sambandha (Condition marker)
TypeIndeclinable
Rootचेत् (अव्यय)
Formअव्यय; conditional particle “if”
पापम्sin
पापम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; object of ‘अवाप्स्यथ’
अवाप्स्यथyou all will obtain/incur
अवाप्स्यथ:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootअव + आप् (धातु)
Formलृट् (भविष्यत्/future), मध्यमपुरुष, बहुवचन; parasmaipada

Parāvasu

Type: kshetra

Scene: A remorseful dvija stands before an assembly of brāhmaṇas, hands folded, requesting a severe expiation; the mood is grave and judicial.

P
Parāvasu
P
prāyaścitta
D
dvija (implied)

FAQs

True repentance is readiness to accept whatever corrective discipline dharma requires, valuing purity over comfort.

No specific tīrtha is named in this verse; it remains within the ethical-prāyaścitta thread of the Tīrthamāhātmya chapter.

A demand for the “yathārha” (proper) prāyaścitta is made; the exact rite is not specified in this line.