Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 16

दोषहीनोऽपि धनवान्भूपाद्यैः परिताप्यते । दरिद्रः कृतदोषोऽपि सर्वत्र निरुपद्रवः

doṣahīno'pi dhanavānbhūpādyaiḥ paritāpyate | daridraḥ kṛtadoṣo'pi sarvatra nirupadravaḥ

عیب سے پاک ہونے پر بھی مالدار آدمی بادشاہوں وغیرہ کے ہاتھوں ستایا جاتا ہے؛ مگر غریب—اگرچہ قصوروار ہو—ہر جگہ نسبتاً بے فتنہ رہتا ہے۔

दोषहीनःfaultless
दोषहीनः:
Karta (Qualifier of subject/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootदोष (प्रातिपदिक) + हीन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नञ्-तत्पुरुषः (‘दोषेण हीनः’ = without fault)
अपिeven though
अपि:
Sambandha (Concessive particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (अप्यर्थ/‘even/although’)
धनवान्a rich man
धनवान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootधन (प्रातिपदिक) + वत् (प्रत्यय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तद्धितान्त (वतुप्)
भूप-आद्यैःby kings and others
भूप-आद्यैः:
Karaṇa (Agent in passive/कर्ता-कारक)
TypeNoun
Rootभूप (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; ‘भूपः आदिः येषां ते’ इति समाहार-निर्देशः (king and others)
परिताप्यतेis tormented
परिताप्यते:
Kriyā (Passive predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootपरि + तप् (धातु)
Formलट्-लकार (present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद, कर्मणि प्रयोग (passive)
दरिद्रःa poor man
दरिद्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदरिद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (nominative singular)
कृतदोषःone who has committed faults
कृतदोषः:
Karta (Qualifier of subject/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृत (कृ-धातु, क्त कृदन्त) + दोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (‘कृतः दोषः यस्य’/‘दोषं कृतवान्’)
अपिeven though
अपि:
Sambandha (Concessive particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (अप्यर्थ/‘even though’)
सर्वत्रeverywhere
सर्वत्र:
Deśa (Locative adverb)
TypeIndeclinable
Rootसर्वत्र (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक; ‘everywhere’)
निरुपद्रवःuntroubled; free from harassment
निरुपद्रवः:
Karta (Predicate adjective/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिर् (उपसर्ग) + उपद्रव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; उपसर्गपूर्वक-प्रातिपदिक, ‘उपद्रवरहितः’

An unnamed renunciate/narrator within the Tīrthamāhātmya

Scene: A wealthy but virtuous man being questioned/pressured by royal agents; contrasted with a poor man walking freely, unbothered, in the same town—moral contrast emphasized.

B
bhūpa

FAQs

Possessions invite control and harassment; simplicity can bring a kind of worldly safety that supports spiritual life.

No specific tirtha is named in this verse; it functions as moral teaching within the larger pilgrimage narrative.

None; the emphasis is on lifestyle (aparigraha/limited possession), not a ritual act.