Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 65

श्रुत्वा शास्त्रं वधूनां जलधिजदयिता वाक्यमाह प्रहस्य । स्वर्गादाहृत्य मुक्तात्रिदशपति वधूश्चातिवीरेण पत्या । आदौ पात्रं सुखानामहममरजिता प्रेयसा तद्वियुक्तानिर्दुष्टा तद्य । तिष्ये प्रियममृतगतं प्राप्नुयां येन चैव

śrutvā śāstraṃ vadhūnāṃ jaladhijadayitā vākyamāha prahasya | svargādāhṛtya muktātridaśapati vadhūścātivīreṇa patyā | ādau pātraṃ sukhānāmahamamarajitā preyasā tadviyuktānirduṣṭā tadya | tiṣye priyamamṛtagataṃ prāpnuyāṃ yena caiva

آسمانی عورتوں کی نصیحت سن کر سمندر سے جنم لینے والے رب کی محبوبہ مسکرا کر بولی: “دیوتاؤں کے سردار کی بیویاں بھی، اگرچہ سُورگ سے لائی گئیں، ایک نہایت بہادر شوہر کے ہاتھوں رہائی پا گئیں۔ میں کبھی خوشیوں کا ظرف تھی، امر دیوتا بھی مجھے مغلوب نہ کر سکے؛ مگر اپنے محبوب سے جدا ہو کر بھی میں بے داغ ہوں۔ میں اسی طرح ٹھہروں گی تاکہ اپنے پیارے کو پا لوں جو امرتتّا کو پہنچ گیا ہے۔”

श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभावः; धातु: श्रु (श्रवणे)
शास्त्रम्teaching, instruction
शास्त्रम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootशास्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
वधूनाम्of the brides/women
वधूनाम्:
Sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootवधू (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
जलधि-ज-दयिताbeloved of the ocean-born (Lakṣmī)
जलधि-ज-दयिता:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootजलधि (प्रातिपदिक) + ज (प्रातिपदिक) + दयिता (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (जलधिजस्य दयिता), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वाक्यम्speech, words
वाक्यम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आहsaid
आह:
Kriyā (Main verb)
TypeVerb
Rootआह्/अह् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
प्रहस्यsmiling, with a laugh
प्रहस्य:
Kriyāviśeṣaṇa (Manner)
TypeVerb
Rootप्र-हस् (धातु)
Formल्यबन्त/क्त्वान्त-समकक्ष (absolutive), अव्ययभावः; धातु: हस् (हासे) उपसर्ग: प्र-
स्वर्गात्from heaven
स्वर्गात्:
Apādāna (Source)
TypeNoun
Rootस्वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), एकवचन
आहृत्यhaving brought
आहृत्य:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier)
TypeVerb
Rootआ-हृ (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभावः; धातु: हृ (हरणे) उपसर्ग: आ-
मुक्ताfreed, released
मुक्ता:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootमुच् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (वधूः) विशेषणम्
त्रिदशपति-वधूःthe wife of Indra (lord of the gods)
त्रिदशपति-वधूः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootत्रिदशपति (प्रातिपदिक) + वधू (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (tridaśapateḥ vadhūḥ), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (conjunction)
अति-वीरेणby the very brave
अति-वीरेण:
Karaṇa (Instrument/Agent in passive sense)
TypeAdjective
Rootअति (अव्यय-पूर्वपद) + वीर (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (अतिशयेन वीरः), पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (qualifying पत्या)
पत्याby (her) husband
पत्या:
Karaṇa (Instrument/Agent)
TypeNoun
Rootपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
आदौat first
आदौ:
Kāla (Time)
TypeIndeclinable
Rootआदौ (अव्यय/सप्तमी-रूप)
Formकालवाचक अव्यय (adverb): ‘at first/in the beginning’
पात्रम्a fit vessel, worthy recipient
पात्रम्:
Karta/Predicate
TypeNoun
Rootपात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विधेय-नाम (predicate noun)
सुखानाम्of pleasures/happinesses
सुखानाम्:
Sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अमर-जिताconquered by/overcoming the immortals (context-dependent)
अमर-जिता:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootअमर (प्रातिपदिक) + जिता (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (अमरैः जिता/अमरान् जिता—पाठार्थ-सम्भवः), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (qualifying अहम्)
प्रेयसाby/with the beloved
प्रेयसा:
Karaṇa/Hetu (Cause/Association)
TypeNoun
Rootप्रेयस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
तत्-वियुक्ताseparated from him
तत्-वियुक्ता:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + वियुक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (तस्मात् वियुक्ता), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (qualifying अहम्)
निर्दुष्टाblameless, untainted
निर्दुष्टा:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootनिर् + दुष्ट (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (qualifying अहम्)
तद्यthen/therefore (as read)
तद्य:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतद्य (अव्यय/पाठदोष-सम्भवः)
Formअव्यय (particle); पाठे ‘तदा’/‘तद्यत्’ इत्यादि सम्भाव्य; अर्थे ‘then/therefore’
तिष्येin (the time of) Tiṣya (Puṣya)
तिष्ये:
Adhikaraṇa (Time/occasion)
TypeNoun
Rootतिष्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (नक्षत्र-नाम), सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; (कालाधिकरणम्)
प्रियम्the beloved (thing/person)
प्रियम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootप्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अमृत-गतम्gone to immortality; having reached nectar/immortality
अमृत-गतम्:
Karma qualifier
TypeAdjective
Rootअमृत (प्रातिपदिक) + गत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (अमृतं गतं/अमृते गतं), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying प्रियम्)
प्राप्नुयाम्may I obtain
प्राप्नुयाम्:
Kriyā (Wish/Intention)
TypeVerb
Rootप्र-आप् (धातु)
Formविधिलिङ्-लकार (Optative), परस्मैपद, उत्तमपुरुष, एकवचन
येनby which
येन:
Karaṇa (Means)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; ‘by which’
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (conjunction)
एवindeed, just
एव:
Avadhāraṇa (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक अव्यय (emphatic particle)

Vṛndā (as the responding woman in the narrative)

Type: kshetra

Scene: Vṛndā/Caṇḍibhadra smiles gently while replying to the apsarases; her face shows calm conviction amid austerity; the apsarases appear surprised yet respectful; the riverbank remains quiet.

V
Vṛndā
Ś
Śrī/Lakṣmī (implied by jaladhijadayitā)
I
Indra (Tridaśapati, implied)

FAQs

It elevates steadfast devotion and purity over heavenly pleasures, presenting renunciation as a higher aim than svarga.

The verse is part of the chain of events that culminates in the sanctification of Vṛndāvana near Govardhana.

No explicit ritual is stated; the emphasis is on inner vow-like steadfastness and remaining firm in one’s dharma.