Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 30

एतद्वः सर्वमाख्यातं दीर्घिकाख्यानमुत्तमम् । यस्य संश्रवणादेव नरः पापात्प्रमुच्यते

etadvaḥ sarvamākhyātaṃ dīrghikākhyānamuttamam | yasya saṃśravaṇādeva naraḥ pāpātpramucyate

یوں میں نے تمہیں دیर्घिका کی یہ بہترین حکایت پوری طرح سنا دی؛ جسے محض سن لینے سے ہی انسان گناہ سے رہائی پا لیتا ہے۔

एतत्this
एतत्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (Nom/Acc), एकवचन; अत्र कर्मवत् (object-like)
वःto you/for you
वः:
सम्प्रदान/सम्बन्ध (To you/for you)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी-विभक्ति (Genitive/Dative), बहुवचन; एन्क्लिटिक सर्वनाम
सर्वम्all/entire
सर्वम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; एतत् इति विशेषण
आख्यातम्has been narrated
आख्यातम्:
क्रिया (Predicative verbal idea)
TypeVerb
Rootआ-ख्या (धातु) → आख्यात (कृदन्त/कृत)
Formभूतकृदन्त (past passive participle/क्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मणि प्रयोगे ‘(मया) आख्यातम्’ = has been narrated
दीर्घिकाख्यानम्the tale of Dīrghikā
दीर्घिकाख्यानम्:
समानााधिकरण/विशेष्य (Apposition to ‘एतत्’)
TypeNoun
Rootदीर्घिका + आख्यान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (दीर्घिकायाः आख्यानम्)
उत्तमम्excellent
उत्तमम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootउत्तम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; आख्यानम् इति विशेषण
यस्यof which/whose
यस्य:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन; सम्बन्धवाचक
संश्रवणात्from hearing (it)
संश्रवणात्:
अपादान (Cause/source)
TypeNoun
Rootसम्-श्रवण (प्रातिपदिक; श्रु धातु-निष्पन्न)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/5th), एकवचन
एवindeed/just
एव:
सम्बन्ध/निपात (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (emphatic particle)
नरःa man/person
नरः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
पापात्from sin
पापात्:
अपादान (Separation/source)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/5th), एकवचन
प्रमुच्यतेis freed
प्रमुच्यते:
क्रिया (Action)
TypeVerb
Rootप्र- मुच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि/भावे प्रयोग (is released)

Narrator (phalaśruti/concluding voice for the Dīrghikā episode)

Tirtha: Dīrghikā (Hāṭakeśvara-kṣetra)

Type: kund

Listener: Audience addressed as ‘vaḥ’ (plural listeners)

Scene: A sage/narrator concluding the tale before attentive listeners; the sacred pond and Śiva-kṣetra suggested in the background as the story’s spiritual anchor; a subtle aura indicating sin-dissolution through hearing.

D
Dīrghikā (sacred tank)

FAQs

Śravaṇa (devout hearing) of tīrtha-māhātmya is itself a purifier, not merely the physical act of pilgrimage.

Dīrghikā, whose origin-story and greatness are being concluded.

Hearing (saṃśravaṇa) of the māhātmya as a spiritual practice.