Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 34

शांडिल्युवाच । एवमुक्त्वा मुनिश्रेष्ठो नारदः प्रययौ ततः । तीर्थयात्रां प्रति प्रीत्या मम मात्रा विसर्जितः

śāṃḍilyuvāca | evamuktvā muniśreṣṭho nāradaḥ prayayau tataḥ | tīrthayātrāṃ prati prītyā mama mātrā visarjitaḥ

شاندلیہ نے کہا: یوں کہہ کر مُنیوں میں برتر نارد پھر روانہ ہو گئے۔ میری ماں نے محبت سے رخصت کر کے انہیں تیرتھ یاترا، یعنی مقدّس گھاٹوں کی زیارت کی طرف بھیجا۔

शाण्डिल्यःShaandilya
शाण्डिल्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशाण्डिल्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
एवम्thus
एवम्:
Kriya-visheshana (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (adverb: thus)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootवच् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (absolutive/gerund): having said
मुनिश्रेष्ठःthe best of sages
मुनिश्रेष्ठः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि + श्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; समासः—मुनीनां श्रेष्ठः (best of sages)
नारदःNarada
नारदः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनारद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; ‘मुनिश्रेष्ठः’ इति समानाधिकरण
प्रययौdeparted/went forth
प्रययौ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-या (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
ततःthen
ततः:
Kriya-visheshana (Sequence/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; तदनन्तर (thereafter)
तीर्थयात्राम्pilgrimage
तीर्थयात्राम्:
Karma (Object/Goal/कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ + यात्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; समासः—तीर्थस्य यात्रा (pilgrimage)
प्रतिtowards
प्रति:
Gati/Direction (गति)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय)
Formअव्यय; उपसर्ग/पूर्वसर्गवत्, दिशार्थक (towards)
प्रीत्याwith affection / out of love
प्रीत्या:
Hetu/Reason (हेतु)
TypeNoun
Rootप्रीति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन; हेतौ/भावे (out of affection)
ममmy
मम:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन; (लिङ्ग-अनिश्चित/सर्वनाम)
मात्राby (my) mother
मात्रा:
Kartr-karana (Agent-instrument/कर्ता-करण)
TypeNoun
Rootमातृ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
विसर्जितःdismissed/sent off
विसर्जितः:
Kriya (Predicate/क्रिया-विशेष्य)
TypeAdjective
Rootवि-सृज् (धातु) (क्त-प्रत्ययान्त ‘विसर्जित’)
Formक्त-प्रत्यय (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; कर्तरि/कर्मणि प्रयोगे ‘released/sent off’

Śāṇḍilya

Type: kshetra

Scene: Śāṇḍilya narrates: Nārada, after giving counsel, departs joyfully for a pilgrimage; the mother respectfully sees him off—an image of hospitality and the pilgrim-sage on the road.

Ś
Śāṇḍilya
N
Nārada
T
Tīrtha-yātrā (pilgrimage)

FAQs

Pilgrimage (tīrtha-yātrā) is affirmed as a revered dharmic pursuit, intertwined with teaching and transmission of sacred practice.

No single tīrtha is named in this verse; it broadly references tīrtha-yātrā within the māhātmya setting.

No direct ritual; it notes the sage’s departure for pilgrimage.