Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 1

सूत उवाच । एवं भुक्त्वा स विप्रर्षिर्वांछया राममंदिरे । दत्ताशीर्निर्गतः पश्चादामंत्र्य रघुनंदनम्

sūta uvāca | evaṃ bhuktvā sa viprarṣirvāṃchayā rāmamaṃdire | dattāśīrnirgataḥ paścādāmaṃtrya raghunaṃdanam

سوت نے کہا: یوں رام کے مندر میں اپنی خواہش کے مطابق کھانا کھا کر، اس برہمن رِشی نے آشیرواد دیا اور رَغھو نندن (رام) سے اجازت لے کر پھر روانہ ہو گیا۔

सूतःSūta
सूतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
एवम्thus
एवम्:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक अव्यय (thus)
भुक्त्वाhaving eaten
भुक्त्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Root√भुज् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (absolutive/gerund): ‘having eaten’
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
विप्रर्षिःthe brahmin sage
विप्रर्षिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक) + ऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय-समास: ‘विप्रः ऋषिः’ = ब्राह्मण-ऋषि
वाञ्छयाby (his) wish/desire
वाञ्छया:
Karana (Instrument/Means/करण)
TypeNoun
Rootवाञ्छा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
राममन्दिरेin Rama's temple
राममन्दिरे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक) + मन्दिर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: ‘रामस्य मन्दिरम्’
दत्ताशीःhaving given a blessing
दत्ताशीः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदत्त (√दा धातु; क्त) + आशीस्/आशिष् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपपद/तत्पुरुष: ‘दत्ता आशीः’ = दी हुई आशीर्वाद (having given blessing)
निर्गतःwent out/departed
निर्गतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Root√गम् (धातु) + निर् (उपसर्ग)
Formक्त (भूतकृदन्त/PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘निर्गतः’ = बाहर गया
पश्चात्afterwards
पश्चात्:
Sambandha (Temporal/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootपश्चात् (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (afterwards)
आमन्त्र्यhaving taken leave of/addressed
आमन्त्र्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Root√मन्त्र् (धातु) + आ (उपसर्ग)
Formक्त्वान्त अव्यय (absolutive): ‘having addressed/taken leave’
रघुनन्दनम्Raghunandana (Rama)
रघुनन्दनम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootरघु (प्रातिपदिक) + नन्दन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: ‘रघोः नन्दनः’ (Rama)

Sūta

Scene: Sūta narrates: the sage rises after a satisfying meal in the Rāma temple, raises his hand in blessing, and departs as Rāma is respectfully saluted.

S
Sūta
V
Viprarṣi (Durvāsā context implied)
R
Rāma
R
Rāma-mandira

FAQs

Serving a holy guest at a sacred place culminates in āśīrvāda (blessings) and spiritual merit.

A Rāma-mandira (temple of Rāma) is explicitly mentioned as the setting within the Tīrthamāhātmya.

Atithi-sevā leading to blessings; the guest formally takes leave (āmantraṇa), reflecting proper social-ritual etiquette.