Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 64

प्रहस्य भगवान्नंदी ब्रह्माणं वै ह्युवाच ह । क्व यूयं क्व शिवः शंभुस्तपसा परमेण हि । द्रष्टव्यो हृदि मध्यस्थः सोऽद्य द्रष्टुं न पार्यते

prahasya bhagavānnaṃdī brahmāṇaṃ vai hyuvāca ha | kva yūyaṃ kva śivaḥ śaṃbhustapasā parameṇa hi | draṣṭavyo hṛdi madhyasthaḥ so'dya draṣṭuṃ na pāryate

مسکرا کر بھگوان نندی نے برہما سے کہا: “تم کہاں اور شیو، شمبھو کہاں! وہ تو پرم تپسیا سے ہی دکھائی دیتا ہے، دل کے عین مرکز میں بستا ہے؛ مگر آج تم اس کے درشن نہیں کر سکتے۔”

prahasyahaving laughed
prahasya:
Kriya-visheṣaṇa (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootpra√has (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभावः; धातु: प्र√हस् (to laugh), अर्थः: ‘हसित्वा/प्रहस्य’
bhagavānthe revered one
bhagavān:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootbhagavat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
nandīNandin
nandī:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootnandī (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
brahmāṇamBrahmā
brahmāṇam:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootbrahman (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
vaiindeed
vai:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootvai (अव्यय)
Formनिपात (particle), अवधानार्थ/एवकारार्थ
hifor/indeed
hi:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formनिपात (particle), हेत्वर्थ/निश्चयार्थ
uvācasaid
uvāca:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√vac (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
ha(emphatic particle)
ha:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootha (अव्यय)
Formनिपात (particle), कथनानुवादक/इतिवृत्तसूचक
kvawhere
kva:
Interrogative (प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootkva (अव्यय)
Formअव्यय, प्रश्नवाचक अव्यय (interrogative adverb of place)
yūyamyou (all)
yūyam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyuṣmad (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, बहुवचन, प्रथमा (1st/Nominative)
kvawhere
kva:
Interrogative (प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootkva (अव्यय)
Formअव्यय, प्रश्नवाचक अव्यय
śivaḥŚiva
śivaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootśiva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
śaṃbhuḥŚambhu
śaṃbhuḥ:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootśaṃbhu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; शिवस्य नाम
tapasāby austerity
tapasā:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Roottapas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
parameṇasupreme
parameṇa:
Viśeṣaṇa (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootparama (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; विशेषणम् (tapasā)
hiindeed
hi:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formनिपात (particle)
draṣṭavyaḥis to be seen / should be seen
draṣṭavyaḥ:
Predicate (विधेय)
TypeVerb
Root√dṛś (धातु)
Formतव्यत्-प्रत्ययान्त कृदन्त (gerundive/future passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘द्रष्टव्यः’ = ‘द्रष्टुं योग्यः/द्रष्टव्यः’
hṛdiin the heart
hṛdi:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Roothṛd (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
madhyasthaḥsituated in the middle
madhyasthaḥ:
Viśeṣaṇa (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootmadhya + stha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सप्तमी-तत्पुरुषार्थः (मध्यस्थः = मध्ये स्थितः)
saḥhe
saḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
adyatoday/now
adya:
Kāla (Time adjunct/काल)
TypeIndeclinable
Rootadya (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (adverb of time)
draṣṭumto see
draṣṭum:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Root√dṛś (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive), अव्यय; ‘द्रष्टुम्’ = ‘दर्शनार्थम्’
nanot
na:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध-निपात (negation particle)
pāryateis possible / can be managed
pāryate:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√pṛ (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि/शक्यतार्थे प्रयोगः (‘पार्यते’ = ‘शक्यते/समर्थ्यते’)

Nandī

Tirtha: Kedāra/Kedāranātha kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Listener: Brahmā (and implicitly the assembled devas/ṛṣis)

Scene: Nandin, smiling yet firm, addresses Brahmā with a teaching gesture; a Himalayan Shaiva setting implied, with the sense of Śiva dwelling invisibly in the heart rather than as a visible form.

N
Nandī
B
Brahmā
Ś
Śiva
Ś
Śambhu
H
Heart (Hṛd)

FAQs

Śiva is realized through inner purity and intense discipline; external status cannot guarantee darśana without tapas and inwardness.

The verse emphasizes inner Kedāra—Śiva in the heart—while situated within the Kedārakhaṇḍa that celebrates Kedāra as Śiva’s domain.

Parama-tapas (supreme austerity) and heart-centered contemplation are indicated as the means to Śiva-darśana.