Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 8

हत्वा गजासुरं येन उत्कृत्त्य चर्म वै कृतम् । चिरं प्रावरणं दिव्यं तथा त्रिपुरदीपनम् । विष्णुना पाल्यभूतेन रेजे सर्वांगसुन्दरः

hatvā gajāsuraṃ yena utkṛttya carma vai kṛtam | ciraṃ prāvaraṇaṃ divyaṃ tathā tripuradīpanam | viṣṇunā pālyabhūtena reje sarvāṃgasundaraḥ

جس نے گجاسر کو ہلاک کیا اور اس کی کھال کو ایک طویل عرصے تک الہی لباس کے طور پر پہنا؛ اسی طرح تریپورہ کو نذر آتش کیا۔ وشنو کے محافظ بننے کے ساتھ، وہ خوبصورت اعضاء والا دیوتا جلوہ گر ہوا۔

हत्वाhaving slain
हत्वा:
Kriya-visheṣaṇa (Adverbial to main action/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootहन् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund), धातु: हन्; पूर्वकर्म-समाप्त्यर्थ (having done)
गजासुरम्Gajāsura (the elephant-demon)
गजासुरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगज + असुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; समास: षष्ठी-तत्पुरुष/कर्मधारय-प्रायः (gaja-asura = elephant-demon)
येनby whom
येन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन; सम्बन्धे (by whom/with which)
उत्कृत्त्यhaving cut off
उत्कृत्त्य:
Kriya-visheṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootउत् + कृद्/कृत् (धातु √कृत्/√कृद् ‘to cut’)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund); उपसर्ग: उत्; अर्थ: ‘cutting off’
चर्मhide/skin
चर्म:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootचर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
वैindeed
वै:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (particle), अवधान/निश्चयार्थ (indeed)
कृतम्made
कृतम्:
Kriya (Predicate participle/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formकृत-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अर्थ: ‘made/done’
चिरम्for a long time
चिरम्:
Kāla-adhikaraṇa (Time adjunct/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootचिर (प्रातिपदिक/अव्ययीभाव-प्रयोग)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
प्रावरणम्covering, garment
प्रावरणम्:
Karma/Upapada-artha (Object/complement)
TypeNoun
Rootप्रावरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
दिव्यम्divine
दिव्यम्:
Viśeṣaṇa (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदिव्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying प्रावरणम्)
तथाalso, likewise
तथा:
Sambandha-bodhaka (Connector/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय (adverb), समुच्चय/तुल्यार्थ (also/likewise)
त्रिपुरदीपनम्the burning of Tripura
त्रिपुरदीपनम्:
Karma/Upapada-artha (Object/complement)
TypeNoun
Rootत्रिपुर + दीपन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समास: षष्ठी-तत्पुरुष (त्रिपुरस्य दीपनम् = kindling/burning of Tripura)
विष्णुनाby Viṣṇu
विष्णुना:
Karana/Agent-in-passive (Instrumental agent/करण)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
पाल्यभूतेनhaving become a protector
पाल्यभूतेन:
Viśeṣaṇa (Adjective to विष्णुना/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपाल्य + भूत (प्रातिपदिक; √भू)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; कृदन्त: भूत (past participle of √भू) + पाल्य (to be protected) = ‘having become a protector/one who has become protective’; विशेषणम् (विष्णुना)
रेजेshone
रेजे:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootराज् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपदम
सर्वांगसुन्दरःthe one beautiful in all limbs
सर्वांगसुन्दरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व + अङ्ग + सुन्दर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; बहुव्रीहि: ‘whose all limbs are beautiful’

Lomaśa

Tirtha: Kedāra–Kailāsa (contextual)

Type: kshetra

Scene: Śiva, radiant and all-limbed beautiful, bears the flayed hide of Gajāsura as a divine covering; the memory of Tripura’s burning glows behind him, while Viṣṇu stands as attendant/protector, emphasizing Hari–Hara unity.

G
Gajāsura
T
Tripura
V
Viṣṇu
Ś
Śiva (implied)

FAQs

Śiva’s fierce grace destroys demonic pride and protects the worlds; even cosmic functions align in service of dharma.

The Kailāsa-centered Śaiva sacred world is implied, while the verse recalls famous deeds that magnify Śiva’s glory.

None explicitly mentioned.