Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 151

पद्मासने चोपविष्टो महेशो योगवित्तमः । केवलं चात्मनात्मानं दध्यौ मीलितलोचनः

padmāsane copaviṣṭo maheśo yogavittamaḥ | kevalaṃ cātmanātmānaṃ dadhyau mīlitalocanaḥ

مہیش پدم آسن میں بیٹھے—یوگ کے سب سے بڑے عارف—آنکھیں بند کرکے صرف آتما کے ذریعے آتما ہی کا دھیان کرنے لگے، باطن میں محو ہو گئے۔

पद्मासनेin the lotus-seat posture
पद्मासने:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपद्म + आसन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (पद्मस्य आसनम्)
and
:
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय
उपविष्टःseated
उपविष्टः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootउप + विश् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘seated’
महेशःMaheśa
महेशः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
योगवित्तमःbest knower of yoga
योगवित्तमः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootयोग + वित्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (योगस्य वित्तमः = योगविदां तमः/श्रेष्ठः) विशेषण (महेशः)
केवलम्only/solely
केवलम्:
TypeIndeclinable
Rootकेवल (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषण-रूपेण अव्यय (adverbial accusative)
and
:
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय
आत्मनाby/with the self
आत्मना:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
आत्मानम्the self
आत्मानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
दध्यौmeditated
दध्यौ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootध्यै (धातु)
Formलिट्-लकार (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
मीलितलोचनःwith closed eyes
मीलितलोचनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootमीलित + लोचन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि (मीलिते लोचने यस्य सः) विशेषण (महेशः)

Lomaharṣaṇa (Sūta) to the sages (deduced from Māheśvarakhaṇḍa narrative style)

Tirtha: Siddhavaṭa

Type: kshetra

Scene: Śiva seated in padmāsana on the jeweled seat, eyes closed, utterly still; the banyan and forest fade into a quiet aura of inward light.

M
Maheśa
Ś
Śiva

FAQs

True yoga culminates in inward absorption where the Self contemplates the Self—pure, undistracted samādhi.

The setting belongs to Kedārakhaṇḍa, traditionally connected with Kedāra/Kedārnātha and the Himalayan Śaiva sacred geography.

No explicit ritual is prescribed here; the verse highlights meditative discipline (dhyāna) and yogic posture.