Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 52

प्रासंगिकतया माघे कृतं लिंगार्चनं त्वया । शिवतुष्टिकरं चाद्य पूतोऽसि त्वं न संशयः । शिवरात्र्यां प्रसंगेन कृतमर्चनमेव च

prāsaṃgikatayā māghe kṛtaṃ liṃgārcanaṃ tvayā | śivatuṣṭikaraṃ cādya pūto'si tvaṃ na saṃśayaḥ | śivarātryāṃ prasaṃgena kṛtamarcanameva ca

اتفاقاً ماہِ ماغھ میں تم نے لِنگ کی پوجا کی۔ یہ عمل آج شِو کو خوش کرنے والا ہے؛ اس لیے تم بے شک پاک ہو گئے ہو۔ اور شِو راتری میں بھی موقع کے سبب پوجا ہی انجام پائی تھی۔

प्रासङ्गिकतयाincidentally; due to occasion
प्रासङ्गिकतया:
Hetu/Instrument (Cause/Means/करण)
TypeNoun
Rootप्रासङ्गिकता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/instrumental), एकवचन; हेतौ/प्रकारे (by way of occasion)
माघेin (the month of) Māgha
माघे:
Adhikarana (Location-in-time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमाघ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/locative), एकवचन
कृतम्done/performed
कृतम्:
Kriya (Predicative/क्रिया-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु)
Formभूतकृदन्त/निष्ठान्त (PPP); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; (here with liṅgārcanam as predicate adjective)
लिङ्गार्चनम्worship of the liṅga
लिङ्गार्चनम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootलिङ्ग + अर्चन (प्रातिपदिके)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी: लिङ्गस्य अर्चनम्); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/nominative), एकवचन
त्वयाby you
त्वया:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; तृतीया (3rd/instrumental), एकवचन
शिवतुष्टिकरम्causing Śiva’s satisfaction
शिवतुष्टिकरम्:
Karta (Subject-qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootशिव + तुष्टि + कर (प्रातिपदिके)
Formतत्पुरुष-समास (शिवस्य तुष्टिः यस्य तत्/शिवतुष्टिं करोति इति); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (लिङ्गार्चनस्य)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
अद्यtoday/now
अद्य:
Kala-adhikarana (Time/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअद्य (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण
पूतःpurified
पूतः:
Karta (Subject complement/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootपू (धातु)
Formभूतकृदन्त/निष्ठान्त (PPP); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
असिyou are
असि:
Kriya (Copula/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (वर्तमान/Present), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; प्रथमा, एकवचन
not/no
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात (negation particle)
संशयःdoubt
संशयः:
Karta (Existential subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसंशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; 'न संशयः' इति नास्त्यर्थे (there is no doubt)
शिवरात्र्याम्on Śivarātri night
शिवरात्र्याम्:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशिवरात्रि (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (शिवस्य रात्रिः); स्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/locative), एकवचन
प्रसङ्गेनby occasion; incidentally
प्रसङ्गेन:
Hetu/Instrument (Cause/करण)
TypeNoun
Rootप्रसङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/instrumental), एकवचन; हेतौ (on account of occasion)
कृतम्done/performed
कृतम्:
Kriya (Predicative/क्रिया-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु)
Formभूतकृदन्त/निष्ठान्त (PPP); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; (with arcanam as predicate adjective)
अर्चनम्worship
अर्चनम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअर्चन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/nominative), एकवचन
एवindeed/only
एव:
Sambandha (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (emphatic particle)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)

Vīrabhadra

Tirtha: Kedāra (Kedāranātha)

Type: kshetra

Listener: Caṇḍa

Scene: Vīrabhadra enumerates sacred times: Māgha month and Śivarātri; Caṇḍa is shown having performed simple liṅga-arcana—perhaps pouring water, offering a leaf—while a calendar-like seasonal cue (winter Māgha) frames the scene.

M
Māgha
Ś
Śivarātri
Ś
Śiva
L
Liṅga
P
Puṣkasa

FAQs

Śiva accepts even incidental worship; sacred times like Māgha and Śivarātri can purify and transform a person.

The Kedāra sacred region is the implied pilgrimage setting where Śiva worship and holy timing yield powerful merit.

Liṅga-arcana (worship) especially connected with Māgha and Śivarātri is presented as Śiva-pleasing and purifying.