Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 35

कोपान्निःश्वसितेनैव रुद्रस्य च महात्मनः । जातं ज्वराणां च शतं सन्निपातास्त्रयोदश

kopānniḥśvasitenaiva rudrasya ca mahātmanaḥ | jātaṃ jvarāṇāṃ ca śataṃ sannipātāstrayodaśa

عظیم الروح رودر کے غضب آلود سانس ہی سے سو طرح کے بخار پیدا ہوئے، اور تیرہ سَنّیپات (مہلک عوارض) بھی وجود میں آئے۔

कोपात्from anger
कोपात्:
Apadana (Source/Cause/अपादान)
TypeNoun
Rootकोप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन; हेतौ/कारणे
निःश्वसितेनby (his) exhalation/breath
निःश्वसितेन:
Karana (Instrument/Means/करण)
TypeNoun
Rootनिःश्वसित (प्रातिपदिक) < निः+श्वस् (धातु)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; साधन/हेतौ
एवindeed; just
एव:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय, अवधारणार्थक (emphatic particle)
रुद्रस्यof Rudra
रुद्रस्य:
Sambandha (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootरुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
महात्मनःof the great-souled (one)
महात्मनः:
Sambandha (Genitive/षष्ठी)
TypeAdjective
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक) = महा + आत्मन्
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; समासः—महान् आत्मा यस्य (कर्मधारय/बहुव्रीह्यर्थे विशेषण)
जातम्was produced; arose
जातम्:
Kriya (Predicate)
TypeVerb
Rootजात (कृदन्त-प्रातिपदिक) < जन् (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त-प्रत्यय), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मणि/भावे—‘was born/produced’ (finite-verb sense)
ज्वराणाम्of fevers
ज्वराणाम्:
Sambandha (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootज्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
शतम्a hundred
शतम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; संख्यावाचक-नाम
सन्निपाताः(types of) combined fevers; complications
सन्निपाताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसन्निपात (प्रातिपदिक) < सम्+नि+पत् (धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
त्रयोदशthirteen
त्रयोदश:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रयोदश (संख्याशब्द-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् संख्याशब्दः, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचनार्थे; द्विगु-समासः—त्रयः + दश

Sūta (Lomaharṣaṇa) narrating to the sages (contextual attribution within Māheśvarakhaṇḍa)

Tirtha: Kedāra (Kedārakṣetra)

Type: kshetra

Listener: Sage-audience

Scene: Rudra exhales in anger; from the breath stream emerge personified fevers—fiery, smoky beings—along with thirteen composite afflictions, swirling like a dark-red cloud around him.

R
Rudra (Śiva)
J
Jvara (fever/affliction)
S
Sannipāta

FAQs

The Purāṇas depict cosmic order as responsive—disharmony and insult to the sacred can manifest as suffering, urging humility and reverence.

Kedārakhaṇḍa’s broader frame is the Kedāra sacred region; this verse itself is not a tīrtha-phalāśruti.

None explicitly; it is a mythic etiological description of afflictions.