Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 19

तपसा परमेणैव प्रकृतिं नाशयाम्यहम् । प्रकृत्या रहितः सुभ्रु अहं तिष्ठमि तत्त्वतः । तस्माच्च प्रकृते सिद्धैर् कार्यः संग्रहः क्वचित्

tapasā parameṇaiva prakṛtiṃ nāśayāmyaham | prakṛtyā rahitaḥ subhru ahaṃ tiṣṭhami tattvataḥ | tasmācca prakṛte siddhair kāryaḥ saṃgrahaḥ kvacit

میں صرف اعلیٰ ترین تپسیا کے ذریعے پرکرتی کو لَے کر دیتا ہوں۔ اے خوش ابرو! پرکرتی سے جدا ہو کر میں تَتّو کے سچ میں قائم رہتا ہوں۔ اس لیے کبھی کبھی سدھ جنوں کو بھی اپنی پرکرتی کو سنبھال کر سمیٹنا چاہیے۔

तपसाby austerity
तपसा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), एकवचन — Instrumental singular; साधन-निर्देश
परमेणsupreme
परमेण:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन — Instrumental singular; विशेषण (tapasā इत्यस्य)
एवindeed/only
एव:
Sambandha/Emphasis (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपात (particle); अवधारणार्थक
प्रकृतिम्Prakṛti (nature)
प्रकृतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रकृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन — Accusative singular
नाशयामिI destroy
नाशयामि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनाशय् (धातु) < नश् (धातु) + णिच्
Formलट् (Present), उत्तमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; णिच्-प्रयोग (causative)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअहम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन — Nominative singular
प्रकृत्याby/with Prakṛti
प्रकृत्या:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootप्रकृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), एकवचन — Instrumental singular
रहितःdevoid (of)
रहितः:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरहित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन — Nominative singular; विशेषण (अहम् इत्यस्य)
सुभ्रुO fair-browed one
सुभ्रु:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसु-भ्रू (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (8th), एकवचन — Vocative singular; कर्मधारयः (सु + भ्रू)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअहम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा (1st), एकवचन — Nominative singular
तिष्ठामिI stand/abide
तिष्ठामि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formलट् (Present), उत्तमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तत्त्वतःin truth/essentially
तत्त्वतः:
Adhikarana (Adverbial locus/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्त्वतस् (अव्यय; तत्त्व + तस्)
Formअव्यय (adverb); तस्-प्रत्ययान्त; यथार्थार्थे
तस्मात्therefore/from that
तस्मात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी (5th/अपादान), एकवचन — Ablative singular; हेत्वर्थे
and
:
Sambandha (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
प्रकृतेof Prakṛti
प्रकृते:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootप्रकृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), एकवचन — Genitive singular
सिद्धैःby the accomplished ones (siddhas)
सिद्धैः:
Karana (Agent-instrument/करण)
TypeNoun
Rootसिद्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), बहुवचन — Instrumental plural; कर्तृ-सम्बन्धे (agentive instrument)
कार्यःto be done/necessary
कार्यः:
Visheshana (Predicate adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकार्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन — Nominative singular; विधेय-विशेषण (saṃgrahaḥ इत्यस्य)
संग्रहःrestraint/collection
संग्रहः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसंग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन — Nominative singular
क्वचित्sometimes/at some point
क्वचित्:
Adhikarana (Adverbial/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्यय (adverb); देश/काल-अनिश्चितार्थक

Śiva (Maheśa)

Tirtha: Kedāra/Kedāranātha kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Listener: Pārvatī

Scene: Śiva in Himalayan austerity, serene and luminous, speaking of dissolving prakṛti; subtle imagery of guṇas as veils dissolving into stillness while siddhas practice restraint nearby.

Ś
Śiva
P
Prakṛti
S
Siddhas

FAQs

Supreme tapas leads beyond the pull of prakṛti; spiritual maturity includes disciplined restraint of one’s nature.

The Kedāra setting is contextual; the verse primarily glorifies inner conquest through tapas.

An inner prescription: practice supreme tapas and cultivate saṃgraha (restraint) of prakṛti.