Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 11

साशिषं च ततो राज्ञा स्वोत्संग उपवेशितः । आघ्राय स्नेहतो मूर्ध्नि प्रोक्तश्च जनसंसदि

sāśiṣaṃ ca tato rājñā svotsaṃga upaveśitaḥ | āghrāya snehato mūrdhni proktaśca janasaṃsadi

پھر بادشاہ نے دعا و برکت دے کر اسے اپنی گود میں بٹھایا۔ محبت سے اس کے سر کو سونگھ کر (بوسہ دے کر) اس نے عوامی دربار میں اس سے خطاب کیا۔

साशिषम्with blessings
साशिषम्:
Kriya-viseshana (Adverbial qualifier)
TypeAdjective
Rootस + आशिष् (प्रातिपदिक)
Formउपपद-तत्पुरुष/कर्मधारयभाव: ‘आशिषा सह’ (with blessing); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; क्रियाविशेषणवत्
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयबोधक
ततःthen
ततः:
Kriya-viseshana (Temporal adverb)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय, काल/क्रमवाचक (then/thereafter)
राज्ञाby the king
राज्ञा:
Kartr (Agent in passive/कर्तृ—कर्मणि प्रयोग)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया विभक्ति, एकवचन
स्वोत्सङ्गेin (his) own lap
स्वोत्सङ्गे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्व + उत्सङ्ग (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष: ‘स्वस्य उत्सङ्गः’; पुंलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति (Locative/7th), एकवचन
उपवेशितःwas seated (made to sit)
उपवेशितः:
Karman (Patient/कर्म—passive subject)
TypeVerb
Rootउप-विश् (धातु)
Formणिच्-प्रत्ययान्त causative + क्त (past passive participle): उपवेशित; पुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; कर्मणि भावः (having been seated)
आघ्रायhaving smelled/kissed (by smelling)
आघ्राय:
Kriya-viseshana (Prior action)
TypeVerb
Rootआ-घ्रा (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), अव्यय; धातु: घ्रा (to smell), उपसर्ग: आ
स्नेहतःout of affection
स्नेहतः:
Hetu (Cause/motive)
TypeIndeclinable
Rootस्नेह (प्रातिपदिक)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त अव्यय (ablatival adverb): ‘स्नेहात्’ = out of affection
मूर्ध्निon the head
मूर्ध्नि:
Adhikarana (Location)
TypeNoun
Rootमूर्धन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति, एकवचन
प्रोक्तःwas addressed/spoken to
प्रोक्तः:
Karman (Patient—passive subject)
TypeVerb
Rootप्र-वच् (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; कर्मणि (having been spoken/addressed)
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयबोधक
जनसंसदिin the assembly of people
जनसंसदि:
Adhikarana (Location)
TypeNoun
Rootजन + संसद् (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष: ‘जनानां संसद्’; स्त्रीलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति, एकवचन

Ugraśravā (Sūta)

Scene: The king seats the youth on his lap before the assembly, blesses him, and affectionately smells/kisses the crown of his head, then speaks to the gathered people.

Y
Yudhiṣṭhira (implied king)
G
Ghaṭotkaca
A
Assembly (janasaṃsad)

FAQs

A righteous ruler upholds dharma through public honor, blessings, and affectionate care for dependents and kin.

None; the verse is set in a royal assembly rather than a pilgrimage context.

No formal ritual; it depicts āśīrvāda (blessing) and respectful reception.