Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 70

तदिदं वर्णितं तुभ्यं सर्वतीर्थफलं महत् । श्रुत्वैतदादितः पूर्वं पुमान्पापैः प्रमुच्यते

tadidaṃ varṇitaṃ tubhyaṃ sarvatīrthaphalaṃ mahat | śrutvaitadāditaḥ pūrvaṃ pumānpāpaiḥ pramucyate

یوں تمہارے لیے تمام تیرتھوں کے عظیم ‘پھل’ کا بیان کیا گیا۔ جو شخص اسے ابتدا سے سنتا ہے، وہ گناہوں سے آزاد ہو جاتا ہے۔

तत्that
तत्:
Karta (कर्ता; with इदम्)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
इदम्this
इदम्:
Karta (कर्ता; subject of वर्णितम्)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वर्णितम्has been described
वर्णितम्:
Kriya (क्रिया; passive predicate)
TypeAdjective
Root√वर्ण् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मणि प्रयोगे ‘has been described’
तुभ्यम्to you
तुभ्यम्:
Sampradana (सम्प्रदान/recipient)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी-विभक्ति (Dative/4th), एकवचन
सर्वतीर्थफलम्the fruit of all tīrthas
सर्वतीर्थफलम्:
Karta (कर्ता; apposition to इदम्)
TypeNoun
Rootसर्वतीर्थफल (प्रातिपदिक; सर्व + तीर्थ + फल)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘सर्वतीर्थाणां फलम्’
महत्great
महत्:
Karta (कर्ता/qualifier)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वतीर्थफलम् इति विशेषण
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Root√श्रु (धातु) + क्त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वान्त अव्यय (absolutive/gerund) ‘having heard’
एतत्this
एतत्:
Karma (कर्म/Object of श्रुत्वा)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आदितःfrom the beginning
आदितः:
Adhikarana (अधिकरण/temporal)
TypeIndeclinable
Rootआदि (प्रातिपदिक) + तस् (अव्यय-प्रत्यय)
Formअव्यय, तसिल्-अर्थक (ablatival adverb) ‘from the beginning’
पूर्वम्previously, first
पूर्वम्:
Adhikarana (अधिकरण/temporal)
TypeIndeclinable
Rootपूर्वम् (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (adverb) ‘earlier/first’
पुमान्a man, person
पुमान्:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootपुमांस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
पापैःfrom sins
पापैः:
Apadana (अपादान; ‘from sins’)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), बहुवचन; अपादानार्थेऽपि प्रयोगः (separation)
प्रमुच्यतेis freed, is released
प्रमुच्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√मुच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद; कर्मणि/मध्यस्थ-भावे ‘is released’

Narratorial voice within Sūta’s discourse (closing of the māhātmya segment)

Tirtha: Guptakṣetra / Staṃbhatīrtha māhātmya (as ‘sarvatīrtha-phala’)

Type: kshetra

Scene: A sage narrates the ‘fruit of all tīrthas’ to an attentive listener; the words are visualized as purifying light washing away dark stains of sin, concluding the māhātmya with calm certainty.

S
Sarvatīrthaphala

FAQs

Śravaṇa (devout listening) to tīrtha-māhātmya is itself a purifier and grants release from sin.

The broader narrative glorifies Guptakṣetra/Staṃbhatīrtha as conferring ‘sarvatīrtha-phala’.

Hearing the account from the beginning (āditaḥ) is prescribed as a spiritually efficacious act.