Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 89

यथा वितृषिताः स्याम पीत्वा पेयं मुदा वयम् । तृषितास्तु तथान्येपि न विशेषोल्पकोधिकः

yathā vitṛṣitāḥ syāma pītvā peyaṃ mudā vayam | tṛṣitāstu tathānyepi na viśeṣolpakodhikaḥ

جس طرح ہم خوشی سے مشروب پی کر پیاس سے نجات پاتے ہیں، اسی طرح دوسرے پیاسے بھی؛ اس میں کوئی خاص فرق نہیں—نہ کم، نہ زیادہ۔

यथाjust as
यथा:
Relation (उपमान)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमान- अव्यय (conjunction/adverb); ‘as/just as’
वितृषिताःthirst-quenched
वितृषिताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootवि + तृषित (प्रातिपदिक; √तृष् से क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषणम् (we, being thirst-quenched)
स्यामmay we be
स्याम:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√अस् (धातु)
Formविधिलिङ्, उत्तमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
पीत्वाhaving drunk
पीत्वा:
Kriya-visheṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Root√पा (धातु)
Formक्त्वान्त (gerund); ‘having drunk’
पेयंa drink
पेयं:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपेय (प्रातिपदिक; √पा + यत्)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘drinkable (thing)’
मुदाwith joy
मुदा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमुदा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; करण/हेतु-भावः ‘with joy’
वयम्we
वयम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
तृषिताःthirsty
तृषिताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootतृषित (प्रातिपदिक; √तृष् से क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त
तुbut
तु:
Discourse connector (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/अन्वय-निपात; ‘but/and’
तथाlikewise
तथा:
Manner (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; ‘so/in the same way’
अन्येothers
अन्ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
अपिalso
अपि:
Emphasis (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात; ‘also’
not
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
विशेषःdifference
विशेषः:
Karta/Predicate-noun (प्रथमा)
TypeNoun
Rootविशेष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अल्पकःsmall
अल्पकः:
Predicate qualifier (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअल्पक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (विशेषः)
अधिकःgreater
अधिकः:
Predicate qualifier (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअधिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (विशेषः)

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda instructing Agastya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: At a Kāśī ghat, a water-seller offers cups to a mixed group—ascetic, householder, poor traveler—each relieved equally, highlighting sameness of thirst.

FAQs

The basic experiences of beings are shared; recognizing this sameness supports compassion and ethical restraint.

Kāśī (Vārāṇasī) frames the discourse, but the verse teaches a universal moral principle rather than naming a particular tīrtha.

None; it is a reflective instruction (vicāra) meant to cultivate empathy.