Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 58

दूरस्थितैरप्यधिबुद्धिभिर्यैर्लिंगं समाराधि ममेदमत्र । मयैव दत्तैः शुभवस्तुजातैर्निःश्रेयसः श्रीर्वसं येत्सतस्तान्

dūrasthitairapyadhibuddhibhiryairliṃgaṃ samārādhi mamedamatra | mayaiva dattaiḥ śubhavastujātairniḥśreyasaḥ śrīrvasaṃ yetsatastān

جو لوگ دور رہتے ہوئے بھی بلند فہم کے ساتھ یہاں میرے اس لِنگ کی آرادھنا کرتے ہیں—ان پر میرے ہی عطا کردہ مبارک نذرانوں کے ذریعے نِشریَس، یعنی نجاتِ اعلیٰ کی شری ہمیشہ قائم رہتی ہے۔

दूरस्थितैःby those who are far away
दूरस्थितैः:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeAdjective
Rootदूर + स्थित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (दूरे स्थिताः)
अपिeven
अपि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (even/also)
अधिबुद्धिभिःwith focused/superior understanding
अधिबुद्धिभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअधि + बुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (अधिका बुद्धिः/विशेषबुद्धिः)
यैःby whom
यैः:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
लिङ्गम्the liṅga
लिङ्गम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
समाराधिwas worshipped/propitiated
समाराधि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-आ-राध् (धातु)
Formलुङ्-लकार (Aorist/Perfective past), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन, आत्मनेपद; ‘समाराधि (अभवत्)’
ममmy
मम:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन
इदम्this
इदम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘लिङ्गम्’ इति विशेषण
अत्रhere
अत्र:
Adverbial (देश)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय
मयाby me
मया:
Kartr (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति, एकवचन
एवindeed/only
एव:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक निपात
दत्तैःgiven (by me)
दत्तैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootदा (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past participle), नपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; ‘वस्तुजातैः’ इति विशेषण
शुभवस्तुजातैःwith collections of auspicious items
शुभवस्तुजातैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootशुभ + वस्तु + जात (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (शुभानां वस्तूनां जातम्/समूहः)
निःश्रेयसःof ultimate good/liberation
निःश्रेयसः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनिःश्रेयस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
श्रीःprosperity/glory
श्रीः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वसत्dwelling (in them)
वसत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवस् (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्त (present participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘तान्’ इति विशेषण
येत्may go/attain
येत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formविधिलिङ्-लकार (Optative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन, परस्मैपद
सतःof the good/virtuous
सतः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootसत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; ‘तान्’ इत्यस्य सम्बन्ध/विशेषणार्थ (सतां)
तान्them
तान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन

Śiva (contextual, within Kāśīkhaṇḍa instruction)

Tirtha: Ānandavana Liṅga (Kāśī)

Type: kshetra

Listener: Purāṇic audience/interlocutor in Kāśī discourse

Scene: A devotee far from Kāśī sits in meditation, visualizing the Liṅga and Gaṅgā; a luminous thread connects their heart to the Kāśī shrine, while Śiva’s grace manifests as auspicious offerings appearing—flowers, bilva, lamp—symbolizing divinely granted means toward liberation.

L
Liṅga
K
Kāśī (implied)

FAQs

Sincere, discerning devotion to Kāśī’s Liṅga brings the highest welfare; divine grace supplies the means and the fruit tends toward liberation.

The sacred Liṅga of Kāśī in this adhyāya’s setting (Ānandavana/Viśveśvara sphere).

Samārādhana (proper worship) with auspicious offerings; it also affirms the efficacy of devotion even when one is physically distant.