Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 21

वयं यतस्त्वद्विषये सुरावासोऽपि दुर्लभः । अशिक्षयत्क्षितिपतेरिह यस्य तुरंगमान् । आशुगश्चाशुगामित्वं पावमाने पथिस्थितः

vayaṃ yatastvadviṣaye surāvāso'pi durlabhaḥ | aśikṣayatkṣitipateriha yasya turaṃgamān | āśugaścāśugāmitvaṃ pāvamāne pathisthitaḥ

ہماری خاطر تیرے راج میں تو دیوتاؤں کے لوک میں رہائش بھی دشوار ہے۔ یہاں اس نے بھوپتی کے گھوڑوں کو سدھایا؛ اور پَوَمان—ہوا کے—راہ پر قائم رہ کر وہ خود بھی تیز ہوا اور تیزی بخشنے والا بھی بن گیا۔

vayamwe
vayam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा (1st case), बहुवचन; सर्वनाम
yataḥbecause
yataḥ:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootyatas (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय; कारणार्थक (causal)
tvad-viṣayein the matter concerning you
tvad-viṣaye:
Adhikaraṇa (Domain/अधिकरण)
TypeNoun
Roottvad (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + viṣaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सप्तमी (7th), एकवचन; तत्पुरुषः (त्वद्विषयः = concerning you)
sura-āvāsaḥabode of the gods
sura-āvāsaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsura (प्रातिपदिक) + āvāsa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुषः (सुराणाम् आवासः)
apieven, also
api:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/समुच्चयार्थक (also/even)
durlabhaḥhard to obtain
durlabhaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootdurlabha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा (1st), एकवचन
aśikṣayattaught, trained
aśikṣayat:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootā-√śikṣ (धातु)
Formलङ् (अनद्यतनभूत), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
kṣitipateḥof the king
kṣitipateḥ:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootkṣitipati (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी (6th), एकवचन
ihahere
iha:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootiha (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (adverb of place)
yasyawhose
yasya:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th), एकवचन; सर्वनाम
turaṃgamānhorses
turaṃgamān:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootturaṃgama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया (2nd), बहुवचन
āśugaḥthe swift one; wind
āśugaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootāśuga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा (1st), एकवचन
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction)
āśu-gāmitvamswiftness; ability to go quickly
āśu-gāmitvam:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootāśu (अव्यय/प्रातिपदिक) + gāmitva (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया (2nd), एकवचन; तत्पुरुषः (आशु गमनस्य भावः)
pāvamānein/with the wind
pāvamāne:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootpāvamāna (प्रातिपदिक; √pū (धातु) शानच्)
Formपुंलिङ्गे सप्तमी (7th), एकवचन; ‘पावमान’ = wind (purifying)
pathi-sthitaḥstanding on the path; stationed on the road
pathi-sthitaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootpathin (प्रातिपदिक) + sthita (कृदन्त; √sthā (धातु))
Formपुंलिङ्गे प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुषः (पथि स्थितः)

Skanda

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A trainer guiding royal horses; a visible stream of wind (pavamāna) like a luminous path along which the trainer stands, receiving a boon of speed; distant celestial city hinted as ‘hard to attain’.

R
Rājan (King)
S
Sura (gods)
P
Pavamāna

FAQs

A dharmic realm is itself a rare spiritual attainment; discipline and alignment with purifying forces confer extraordinary capability.

Within the Kāśī Khaṇḍa narrative frame, the ‘realm’ resonates with Kāśī’s sanctity, though no tīrtha is explicitly named.

None explicitly; the verse emphasizes discipline/training and the notion of purification (pavamāna).