Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 37

भल्लूकाकारसर्वांग उष्ट्रलंबशिरोधरः । कश्चिद्दुर्दर्शदशनस्त्वभ्यधावत्तमर्भकम्

bhallūkākārasarvāṃga uṣṭralaṃbaśirodharaḥ | kaściddurdarśadaśanastvabhyadhāvattamarbhakam

ایک بھوت کا سارا بدن ریچھ جیسا تھا اور سر اونٹ کی طرح لمبا لٹکتا ہوا؛ ہولناک، دیکھنے میں دشوار دانتوں کے ساتھ وہ اس بچے پر جھپٹ پڑا۔

भल्लूकाकारसर्वाङ्गःone whose whole body was bear-shaped
भल्लूकाकारसर्वाङ्गः:
Karta (Subject, qualifier)
TypeAdjective
Rootभल्लूक + आकार + सर्व + अङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि (भल्लूकाकारं सर्वाङ्गं यस्य सः)
उष्ट्रलम्बशिरोधरःhaving a camel-like long head
उष्ट्रलम्बशिरोधरः:
Karta (Subject, qualifier)
TypeAdjective
Rootउष्ट्र + लम्ब + शिरस् + धर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि (उष्ट्रवत् लम्बं शिरो धारयति)
कश्चित्someone/a certain one
कश्चित्:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootकश्चित् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; अनिश्चितवाचक सर्वनाम
दुर्दर्शदशनःhaving terrifying/hard-to-look-at teeth
दुर्दर्शदशनः:
Karta (Subject, qualifier)
TypeAdjective
Rootदुर्दर्श + दशन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि (दुर्दर्शाः दशनाः यस्य सः)
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण/विरोधार्थक (but/indeed)
अभ्यधावत्ran towards/charged
अभ्यधावत्:
Kriyā (Predicate)
TypeVerb
Rootअभि √धाव् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
तम्him
तम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
अर्भकम्the child/boy
अर्भकम्:
Karma (Apposition to object)
TypeNoun
Rootअर्भक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; बालवाचक

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A single bhūta with bear-like body and camel-long drooping head, brandishing dreadful fangs, lunges toward a small child-ascetic who remains poised in tapas.

B
Bhūtas

FAQs

Frightful appearances are used to shake a seeker’s resolve; the dharmic response is inner steadiness.

Kāśī is the overarching sacred geography; this verse narrates the ordeal rather than naming a particular tīrtha.

None; the passage is descriptive, portraying obstacles to austerity.