Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 130

शब्दं गृह्णास्यश्रवास्त्वं हि जिघ्रेरघ्राणस्त्वं व्यंघ्रिरायासि दूरात् । व्यक्षः पश्येस्त्वं रसज्ञोप्यजिह्वः कस्त्वां सम्यग्वेत्त्यतस्त्वां प्रपद्ये

śabdaṃ gṛhṇāsyaśravāstvaṃ hi jighreraghrāṇastvaṃ vyaṃghrirāyāsi dūrāt | vyakṣaḥ paśyestvaṃ rasajñopyajihvaḥ kastvāṃ samyagvettyatastvāṃ prapadye

بے کان ہو کر بھی تو آواز کو پا لیتا ہے؛ بے ناک ہو کر بھی تو خوشبو کو سونگھ لیتا ہے؛ بے پاؤں ہو کر بھی تو دور سے آ پہنچتا ہے۔ بے آنکھ ہو کر بھی تو دیکھتا ہے؛ بے زبان ہو کر بھی تو ذائقہ جانتا ہے۔ تجھے ٹھیک ٹھیک کون جان سکتا ہے؟ اسی لیے میں تیری پناہ لیتا ہوں۔

शब्दम्sound
शब्दम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशब्द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
गृह्णासिyou grasp
गृह्णासि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formलट् (Present), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
अश्रवाःearless
अश्रवाः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ-श्रवस् (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीह्यर्थे विशेषण; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (aśravāḥ = without ears)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तम-पुरुषार्थे सर्वनाम; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
हिindeed
हि:
Sambandha (Emphasis/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
जिघ्रेषिyou smell
जिघ्रेषि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootघ्रा (धातु)
Formलट् (Present), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
अघ्राणःnoseless
अघ्राणः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ-घ्राण (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीह्यर्थे विशेषण; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (without nose/smell-organ)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
विअङ्घ्रिःfootless
विअङ्घ्रिः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि-अङ्घ्रि (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीह्यर्थे विशेषण; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (without feet)
आयासिyou go
आयासि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट् (Present), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
दूरात्from afar
दूरात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootदूर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative), एकवचन; हेतौ/अवधौ (from afar)
विअक्षःeyeless
विअक्षः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि-अक्ष (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीह्यर्थे विशेषण; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (without eyes)
पश्येस्you would see
पश्येस्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
रसज्ञःknower of taste
रसज्ञः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरस (प्रातिपदिक) + ज्ञ (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (rasaṃ jānāti iti), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
अपिeven
अपि:
Sambandha (Emphasis/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (also/even)
अजिह्वःtongueless
अजिह्वः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ-जिह्व (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीह्यर्थे विशेषण; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (without tongue)
कःwho
कः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
सम्यक्properly
सम्यक्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसम्यक् (अव्यय)
Formरीतिवाचक-अव्यय (properly, correctly)
वेत्तिknows
वेत्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
अतःtherefore
अतः:
Sambandha (Logical link/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formहेतुवाचक-अव्यय (therefore)
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्रपद्येI take refuge (in)
प्रपद्ये:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र+पद् (धातु)
Formलट् (Present), उत्तमपुरुष (1st person), एकवचन; आत्मनेपद

Devotee/Narrated hymn voice (speaker not explicit; presented as a stuti within Kāśīkhaṇḍa)

Tirtha: Kāśī (contextual)

Type: kshetra

Listener: null

Scene: A devotee offers a paradoxical hymn to the formless-yet-present Lord: the deity is shown as a luminous, organless cosmic presence (jyoti-liṅga or radiant void) from which subtle lines extend to represent hearing, smell, sight, taste, and movement; the devotee kneels in surrender.

(
(Implied) Supreme Lord/Śiva as the incomprehensible refuge

FAQs

The Divine transcends bodily limitations and human categories; the correct response is humility and surrender (prapatti).

The verse functions as a theological hymn within the Kāśīkhaṇḍa milieu rather than a direct tirtha-description.

No external ritual; it prescribes inner practice—śaraṇāgati (taking refuge) through stuti.