Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 11

तथास्त्विति स रामो पि तेन साकं मुनीश्वराः । सुग्रीवांतिकमागप्य सख्यं चक्रेऽग्निसाक्षिकम्

tathāstviti sa rāmo pi tena sākaṃ munīśvarāḥ | sugrīvāṃtikamāgapya sakhyaṃ cakre'gnisākṣikam

“یوں ہی ہو” کہہ کر رام بھی اُس کے ساتھ، اے اہلِ ریاضت، سُگریو کے پاس گیا؛ اور وہاں آگ کو گواہ بنا کر دوستی قائم کی۔

तथाso
तथा:
Sambandha (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (so/thus)
अस्तुlet it be
अस्तु:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलोट् (Imperative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्; आशीर्लिङ्गार्थे ‘let it be’
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरणसूचक
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
रामःRāma
रामः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (also)
तेनwith him
तेन:
Sahartha (Association/सह)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
साकम्together with
साकम्:
Sahartha (Association/सह)
TypeIndeclinable
Rootसाकम् (अव्यय)
Formअव्यय; सहार्थक (with/together)
मुनीश्वराःlords among sages
मुनीश्वराः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक) + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयः (मुनीनां ईश्वराः/मुनिरूपा ईश्वराः); पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
सुग्रीवान्तिकम्to Sugrīva’s vicinity
सुग्रीवान्तिकम्:
Gati/Karma (Goal of motion/गति)
TypeNoun
Rootसुग्रीव (प्रातिपदिक) + अन्तिक (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
आगम्यhaving gone/come
आगम्य:
Purvakala (Prior action)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) उपसर्गः आ + → आगम्य
Formल्यप् (क्त्वा-प्रत्ययार्थक) अव्ययभाव-क्रियाविशेषण; absolutive/gerund ‘having come’
सख्यम्friendship
सख्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसख्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
चक्रेmade, formed
चक्रे:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपदम्
अग्निसाक्षिकम्with fire as witness
अग्निसाक्षिकम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअग्नि (प्रातिपदिक) + साक्षिक (प्रातिपदिक)
Formतृतीया-तत्पुरुष/उपपद-तत्पुरुषः (अग्निना साक्षी कृतः/अग्निः साक्षी यस्य तत्); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; सख्यम् इति विशेषणम्

Narrator (addressing listeners as munīśvarāḥ)

Tirtha: Kiṣkindhā (Sakhya-sthāna, contextual)

Type: kshetra

Scene: Rāma and Sugrīva perform friendship rite with Agni as witness—fire altar between them; Hanūmān and Lakṣmaṇa present; circumambulation or joined hands implied; solemn, luminous atmosphere.

R
Rāma
H
Hanūmān
S
Sugrīva
A
Agni (Fire)

FAQs

Dharma is strengthened when commitments are made solemnly—Agni symbolizes truth, purity, and accountability.

Not a direct tirtha-glorification verse; it supports Setukhaṇḍa’s larger pilgrimage narrative connected to Setu/Rāmeśvaram.

A vow-like act is implied: forming a pact with Agni as witness (a dharmic mode of oath-taking).