Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 81

धर्मवाप्यां नरः स्नात्वा दृष्ट्वा धर्मेश्वरं शिवम् । मुच्यते सर्वपापेभ्यो न मातुर्गर्भमाविशेत्

dharmavāpyāṃ naraḥ snātvā dṛṣṭvā dharmeśvaraṃ śivam | mucyate sarvapāpebhyo na māturgarbhamāviśet

جو شخص دھرم واپی میں اشنان کرے اور دھرمیشور شیو کے درشن کرے، وہ تمام گناہوں سے آزاد ہو جاتا ہے؛ پھر وہ ماں کے رحم میں دوبارہ داخل نہیں ہوتا (یعنی اسے پُنرجنم نہیں ہوتا)۔

धर्मवाप्याम्in the Dharma-well/pond
धर्मवाप्याम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक) + वापी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (धर्मस्य वापी)
नरःa man
नरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), एकवचन
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Root√स्ना (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (absolutive/gerund), पूर्वक्रिया
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (absolutive/gerund), पूर्वक्रिया
धर्मेश्वरम्the Lord of Dharma
धर्मेश्वरम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक) + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (धर्मस्य ईश्वरः)
शिवम्Śiva
शिवम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; धर्मेश्वरम् इति विशेष्यस्य विशेषण/समनाम
मुच्यतेis freed
मुच्यते:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√मुच् (धातु)
Formलट्-लकार (वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग (passive)
सर्वपापेभ्यःfrom all sins
सर्वपापेभ्यः:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + पाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (अपादान), बहुवचन; कर्मधारयः (सर्वाणि पापानि)
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation particle)
मातुःof (his) mother
मातुः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमातृ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), एकवचन
गर्भम्womb
गर्भम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगर्भ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
आविशेत्would enter
आविशेत्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ√विश् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Skanda (deduced)

Tirtha: Dharmavāpī

Type: kund

Scene: A pilgrim bathes in a stepped pond (vāpī) and then stands before a Śiva-liṅga or anthropomorphic Śiva as Dharmeśvara, with bilva leaves and lamps; the atmosphere suggests release from saṃsāra.

D
Dharmavāpī
D
Dharmeśvara
Ś
Śiva

FAQs

Tīrtha-snānā and Śiva-darśana together are presented as a direct path to purification and freedom from rebirth.

Dharmavāpī, along with the shrine/form of Śiva known as Dharmeśvara.

Bathe in Dharmavāpī and take darśana of Dharmeśvara Śiva.