Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 9

हनुमानुवाच । किं मयाकारि तत्पापं नन्दिन्देवार्थकारिणा । राक्षसाश्च हता दुष्टा विप्रयज्ञाङ्गघातिनः

hanumānuvāca | kiṃ mayākāri tatpāpaṃ nandindevārthakāriṇā | rākṣasāśca hatā duṣṭā viprayajñāṅgaghātinaḥ

ہنومان نے کہا: “اے نندی! دیوتاؤں کے کام کے لیے عمل کرنے والے مجھ سے کون سا پاپ سرزد ہوا؟ میں نے تو انہی بدکار راکشسوں کو مارا جو برہمنوں اور یَجْن کے اَنگوں کو تباہ کرنے والے تھے۔”

हनुमान्Hanumān
हनुमान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहनुमत् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, प्रथमा (1st), एकवचनम्
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd), एकवचनम्
किम्what?
किम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रश्नवाचक-सर्वनाम, नपुंसकलिङ्गम्, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्
मयाby me
मया:
Karta (Agent)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, तृतीया (3rd), एकवचनम्
अकारिwas done/committed
अकारि:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलुङ्-लकारः (Aorist), आत्मनेपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd), एकवचनम्; कर्मणि-प्रयोगे अर्थः (was done)
तत्that
तत्:
Visheshana (Adjectival)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्गम्, द्वितीया (2nd), एकवचनम्; पापस्य विशेषणम्
पापम्sin
पापम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, द्वितीया (2nd), एकवचनम्
नन्दिन्of Nandī
नन्दिन्:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootनन्दिन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, षष्ठी (6th), एकवचनम् (समासे पूर्वपद)
देवof the god
देव:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, षष्ठी (6th), एकवचनम् (समासे)
अर्थpurpose, benefit
अर्थ:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, षष्ठी (6th), एकवचनम् (समासे)
कारिणाby the doer/one acting
कारिणा:
Karana (Instrument/Agent)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु) + णिनि/इन् (कृदन्त: कारिन्)
Formकर्तरि-णिनि/इन्-प्रत्ययान्त (agent noun), पुल्लिङ्गम्, तृतीया (3rd), एकवचनम्
नन्दिन्देवार्थकारिणाby me, acting for Nandī and the god’s purpose
नन्दिन्देवार्थकारिणा:
Karta (Agent qualifier)
TypeAdjective
Rootनन्दिन् + देव + अर्थ + कारिन्
Formतत्पुरुष-समासः (षष्ठी-तत्पुरुषः: नन्दिनः देवस्य अर्थं करोति इति); पुल्लिङ्गम्, तृतीया (3rd), एकवचनम्; मया इत्यस्य विशेषणम्
राक्षसाःdemons
राक्षसाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, प्रथमा (1st), बहुवचनम्
and
:
Conjunction
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम्
हताःkilled
हताः:
Visheshana (Adjectival)
TypeAdjective
Rootहन् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि क्त-प्रत्ययान्त (PPP), पुल्लिङ्गम्, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; राक्षसानां विशेषणम्
दुष्टाःwicked
दुष्टाः:
Visheshana (Adjectival)
TypeAdjective
Rootदुष्ट (दुष् + क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त विशेषणम्, पुल्लिङ्गम्, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; राक्षसानां विशेषणम्
विप्रof Brahmins
विप्र:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, षष्ठी (6th), बहुवचनम् (समासे)
यज्ञof sacrifices
यज्ञ:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootयज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, षष्ठी (6th), बहुवचनम् (समासे)
अङ्गlimbs/parts
अङ्ग:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, षष्ठी (6th), बहुवचनम् (समासे)
घातिनःslayers, destroyers
घातिनः:
Visheshana (Adjectival)
TypeAdjective
Rootहन् (धातु) + णिनि (कृदन्त: घातिन्)
Formकर्तरि-णिनि-प्रत्ययान्त (agent noun), पुल्लिङ्गम्, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; राक्षसानां विशेषणम्
विप्रयज्ञाङ्गघातिनःdestroyers of the limbs/rites of Brahmin sacrifices
विप्रयज्ञाङ्गघातिनः:
Visheshana (Adjectival)
TypeAdjective
Rootविप्र + यज्ञ + अङ्ग + घातिन्
Formतत्पुरुष-समासः (षष्ठी-तत्पुरुषः: विप्राणां यज्ञानाम् अङ्गानां घातिनः); पुल्लिङ्गम्, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; राक्षसानां विशेषणम्

Hanumān

Tirtha: Kailāsa (dharma-vicāra at the threshold)

Type: kshetra

Scene: Hanumān protests: ‘What sin did I commit, acting for the gods? I slew wicked rākṣasas who harmed brāhmaṇas and the limbs of sacrifice.’

H
Hanumān
N
Nandī
R
Rākṣasas
V
Vipras (brāhmaṇas)
Y
Yajña (sacrifice)

FAQs

Purāṇic ethics distinguishes righteous intent from subtle karmic residue; even dharmic acts raise questions that are resolved through prescribed purification.

Not named in this verse; the chapter’s resolution points to Revā/Narmadā tīrthas as the cleansing locus.

None here; it prepares for the later instruction of tīrtha-snāna for removing the darkness arising from such acts.