Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 9

पक्षिरूपं समास्थाय अतोऽत्राहं समागतः । किमर्थमातुरो भूत्वा भ्रमसीत्थं महार्णवे

pakṣirūpaṃ samāsthāya ato'trāhaṃ samāgataḥ | kimarthamāturo bhūtvā bhramasītthaṃ mahārṇave

پرندے کی صورت اختیار کرکے میں اسی لیے یہاں آیا ہوں۔ تم کس سبب سے رنجیدہ ہو کر اس مہاسَمندر میں یوں بھٹکتے پھرتے ہو؟

पक्षिरूपम्the form of a bird
पक्षिरूपम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपक्षि (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (पक्षिणः रूपम्)
समास्थायhaving assumed
समास्थाय:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसम्-आ-स्था (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (Gerund/Absolutive); ‘having assumed/taken (a form)’
अतःtherefore
अतः:
Hetu/Reason marker (हेतु)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/तस्मात् (therefore/from that reason)
अत्रhere
अत्र:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (locative adverb)
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
समागतःhave come/arrived
समागतः:
Kriyā (मुख्य क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-आ-गम् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past participle) परस्मैपदी; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रियार्थे ‘आगतः अस्मि’ (I have come)
किमर्थम्why
किमर्थम्:
Prashna (प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; प्रश्नार्थक (interrogative adverb) ‘कस्य अर्थः’ → ‘why/for what purpose’
आतुरःdistressed/afflicted
आतुरः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootआतुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (to the implied ‘त्वम्’)
भूत्वाhaving become
भूत्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभू (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (Gerund); ‘having become’
भ्रमसिyou wander
भ्रमसि:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootभ्रम् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन, परस्मैपद
इत्थम्thus/in this way
इत्थम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootइत्थम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (manner adverb)
महार्णवेin the great ocean
महार्णवे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + अर्णव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; कर्मधारयः ‘महान् अर्णवः’

Mahādeva (Śiva) (continuing response in bird-form context)

Tirtha: Revā (Narmadā) narrative frame; ocean episode as purāṇic prelude

Type: kshetra

Listener: Nareśvara (king) addressed as ‘O king of men’ in surrounding verses

Scene: A radiant divine being in bird-form hovers above a vast churning ocean, addressing a weary brāhmaṇa/pilgrim adrift; wind-tossed waves, dramatic sky.

M
Mahādeva (Śiva)
M
Mārkaṇḍeya
M
Mahārṇava

FAQs

The Lord approaches beings in accessible forms and guides them through compassionate inquiry toward understanding and refuge.

No specific tīrtha is named; the setting remains the cosmic ocean of dissolution.

None explicitly; the verse continues the revelatory dialogue.