Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 23

नीरोगो रूपवांश्चैव विद्याढ्यः सत्यवाक्शुचिः । गोपारेश्वरमाहात्म्यं मया ख्यातं युधिष्ठिर । गोदेहान्निःसृतं लिङ्गं नर्मदादक्षिणे तटे

nīrogo rūpavāṃścaiva vidyāḍhyaḥ satyavākśuciḥ | gopāreśvaramāhātmyaṃ mayā khyātaṃ yudhiṣṭhira | godehānniḥsṛtaṃ liṅgaṃ narmadādakṣiṇe taṭe

وہ تندرست، خوش صورت، علم میں مالا مال، سچ بولنے والا اور پاکیزہ بن جاتا ہے۔ اے یُدھشٹھِر، میں نے گوپاریشور کی عظمت یوں بیان کی ہے: وہ لِنگ جو گائے کے جسم سے ظاہر ہوا، نَرمدا کے جنوبی کنارے پر۔

नीरोगःfree from disease
नीरोगः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनि-रोग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; (अनुक्त) सः इति विशेषण; समासः: न रोगः यस्य (नञ्-तत्पुरुष)
रूपवान्handsome
रूपवान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरूपवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; (अनुक्त) सः इति विशेषण
and
:
Avyaya (Connector/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय (conjunction)
एवindeed
एव:
Avyaya (Particle/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपात (particle/emphasis)
विद्याढ्यःrich in learning
विद्याढ्यः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविद्या-आढ्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; (अनुक्त) सः इति विशेषण; समासः: विद्यया आढ्यः (तृतीया-तत्पुरुष)
सत्यवाक्truth-speaking
सत्यवाक्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसत्य-वाच् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; (अनुक्त) सः इति विशेषण; समासः: सत्यं वाक् यस्य/सत्यवाक्यः (कर्मधारय-प्राय)
शुचिःpure
शुचिः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुचि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; (अनुक्त) सः इति विशेषण
गोपारेश्वरमाहात्म्यम्the greatness of Gopāreśvara
गोपारेश्वरमाहात्म्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगोपार-ईश्वर-माहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; समासः: गोपारेश्वरस्य माहात्म्यम् (षष्ठी-तत्पुरुष)
मयाby me
मया:
Karana (Instrument/Agent-in-passive/करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
ख्यातम्has been proclaimed/told
ख्यातम्:
Kriya (Predicate/क्रिया-भाव)
TypeVerb
Rootख्या (धातु)
Formक्त (Past Passive Participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; कर्मणि प्रयोगे विधेय
युधिष्ठिरO Yudhiṣṭhira
युधिष्ठिर:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootयुधिष्ठिर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/Vocative), एकवचन
गोदेहात्from the cow’s body
गोदेहात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootगो-देह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन; समासः: गोः देहः (षष्ठी-तत्पुरुष)
निःसृतम्emerged/issued forth
निःसृतम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनि-√सृ (धातु)
Formक्त (Past Passive Participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; लिङ्गम् इति विशेषण
लिङ्गम्liṅga (emblem)
लिङ्गम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
नर्मदायाःof the Narmadā
नर्मदायाः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनर्मदा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
दक्षिणेon the southern
दक्षिणे:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदक्षिण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; तटे इति विशेषण
तटेbank/shore
तटे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन

Mārkaṇḍeya (to Yudhiṣṭhira)

Tirtha: Gopāreśvara

Type: kshetra

Listener: Yudhiṣṭhira

Scene: The Gopāreśvara liṅga is shown emerging miraculously from a cow’s body on the Narmadā’s southern bank; sages and devotees witness; Yudhiṣṭhira is addressed in the narrative frame; the river glows with sanctity.

G
Gopāreśvara
Ś
Śiva
N
Narmadā (Revā)
Y
Yudhiṣṭhira

FAQs

Sthala-māhātmya links place, deity, and ethics: worship at a divinely manifested liṅga yields purity, truthfulness, learning, health, and auspicious qualities.

Gopāreśvara on the southern bank of the Narmadā (Revā), where the liṅga is said to have manifested from a cow’s body.

No single rite is specified in this verse; it summarizes the virtues gained and identifies the liṅga’s sacred origin-location.