Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 38

मणिनाग उवाच । अत्र स्थाने महादेव स्थीयतामंशभागतः । सहस्रांशेन भागेन स्थीयतां नर्मदाजले । उपकाराय लोकानां मम नाम्नैव शङ्कर

maṇināga uvāca | atra sthāne mahādeva sthīyatāmaṃśabhāgataḥ | sahasrāṃśena bhāgena sthīyatāṃ narmadājale | upakārāya lokānāṃ mama nāmnaiva śaṅkara

مَنیناگ نے کہا: اے مہادیو! اس مقام پر اپنے ایک جزوی ظہور کے ساتھ ٹھہریے۔ اے شنکر! نَرمدا کے جل میں ہزارویں حصے کے برابر قیام فرمائیے، جگت کے بھلے کے لیے، اور میرے ہی نام سے۔

मणिनागःMaṇināga
मणिनागः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमणिनाग (प्रातिपदिक; मणि + नाग)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्, प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
अत्रhere
अत्र:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-क्रियाविशेषण (locative adverb: here)
स्थानेin this place
स्थाने:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
महादेवO Mahādeva
महादेव:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहादेव (प्रातिपदिक; महा + देव)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
स्थीयताम्let (it/you) remain
स्थीयताम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formलोट् (imperative), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग (let it be stayed/let (you) remain)
अंशभागतःas a portion
अंशभागतः:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअंशभाग (प्रातिपदिक; अंश + भाग)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त अव्यय (ablatival adverb) ; अर्थः—अंशरूपेण/भागरूपेण (as a portion)
सहस्रांशेनwith a thousandth part
सहस्रांशेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसहस्रांश (प्रातिपदिक; सहस्र + अंश)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; तत्पुरुष (with a thousandth part)
भागेनwith a share/portion
भागेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
स्थीयताम्let (it/you) remain
स्थीयताम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formलोट्, प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग
नर्मदाजलेin the waters of the Narmadā
नर्मदाजले:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootनर्मदाजल (प्रातिपदिक; नर्मदा + जल)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष (in the water of Narmadā)
उपकारायfor the benefit
उपकाराय:
Sampradana (Purpose/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootउपकार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/सम्प्रदान), एकवचन; प्रयोजनार्थ (for the benefit)
लोकानाम्of people/worlds
लोकानाम्:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
ममmy
मम:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, एकवचन; सर्वनाम
नाम्नाby (my) name
नाम्ना:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootनामन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
एवindeed; only
एव:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण-निपात (emphatic particle: indeed/only)
शङ्करO Śaṅkara
शङ्कर:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootशङ्कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन

Maṇināga

Tirtha: Maṇināga-nāmāṅkita Śiva-sthāna (implied)

Type: ghat

Listener: Mahādeva/Śaṅkara

Scene: Maṇināga petitions Mahādeva to remain at the spot as a partial manifestation and to abide within Narmadā’s waters ‘by a thousandth part,’ requesting the deity bear his name for the world’s benefit.

M
Maṇināga
M
Mahādeva (Śiva)
Ś
Śaṅkara
N
Narmadā (Revā)

FAQs

A tīrtha becomes salvific when the Lord consents to abide there—divine presence is invoked for loka-kalyāṇa (the welfare of all).

The Narmadā (Revā) river and a particular spot on its waters where Śiva is requested to abide as an aṃśa.

Implicitly, the verse sets up the idea of establishing Śiva’s presence at a site (foundation for liṅga-pratiṣṭhā and tīrtha worship).