Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 22

दूषयेत कुलं क्वापि कथं रक्ष्या हि बालिका । नोपायो विद्यते क्वापि भानुमत्याश्च रक्षणे । परस्परं विवदतोः श्रुत्वा तत्कन्यकाब्रवीत्

dūṣayeta kulaṃ kvāpi kathaṃ rakṣyā hi bālikā | nopāyo vidyate kvāpi bhānumatyāśca rakṣaṇe | parasparaṃ vivadatoḥ śrutvā tatkanyakābravīt

‘کہیں نہ کہیں یہ خاندان پر داغ لگا دے گی—آخر اس لڑکی کی حفاظت کیسے ہو؟ بھانومتی کی نگہبانی کے لیے کہیں بھی کوئی تدبیر نہیں ملتی۔’ دونوں کو آپس میں جھگڑتے سن کر وہ کنیا بولی۔

dūṣayet(he/one) should defile
dūṣayet:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootdūṣ (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम् (singular)
kulamfamily/lineage
kulam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootkula (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), द्वितीया विभक्तिः (Accusative), एकवचनम् (singular)
kvāpisomewhere/at any place
kvāpi:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootkva (अव्यय-प्रातिपदिक) + api (अव्यय)
Formअव्ययम्; स्थानवाचक-अव्ययम् (locative adverb)
kathamhow?
katham:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootkatham (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रश्नार्थक-अव्ययम् (interrogative adverb)
rakṣyāto be protected
rakṣyā:
Karya (Obligation/कार्य)
TypeVerb
Rootrakṣ (धातु)
Formकृत्य-प्रत्ययान्त (यत्/तव्यत्-समूह), स्त्रीलिङ्गम्, प्रथमा विभक्तिः, एकवचनम्; ‘रक्ष्या’ = रक्षितव्या/रक्षणीया (to be protected)
hiindeed/for
hi:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (particle, emphasis/indeed)
bālikāthe girl
bālikā:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootbālikā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम् (feminine), प्रथमा विभक्तिः (Nominative), एकवचनम् (singular)
nanot
na:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formअव्ययम्; निषेध-निपातः (negation particle)
upāyaḥmeans/way
upāyaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootupāya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम् (masculine), प्रथमा विभक्तिः (Nominative), एकवचनम् (singular)
vidyateexists/is found
vidyate:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootvid (धातु)
Formलट् (Present), आत्मनेपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम् (singular)
kvāpianywhere
kvāpi:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootkva (अव्यय-प्रातिपदिक) + api (अव्यय)
Formअव्ययम्; स्थानवाचक-अव्ययम् (locative adverb)
bhānumatyāḥof Bhānumatī
bhānumatyāḥ:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootbhānumatī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम्, षष्ठी विभक्तिः (Genitive), एकवचनम्
caand
ca:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चय-अव्ययम् (conjunction)
rakṣaṇein (her) protection
rakṣaṇe:
Adhikarana (Domain/अधिकरण)
TypeNoun
Rootrakṣaṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, सप्तमी विभक्तिः (Locative), एकवचनम्
parasparammutually/with each other
parasparam:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootparaspara (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाववत् प्रयोगः; परस्परम् (mutually) क्रियाविशेषणम्
vivadatoḥof the two who were disputing
vivadatoḥ:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeVerb
Rootvi-√vad (धातु)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ-प्रत्ययः), ‘vivadat’ (arguing) ; षष्ठी/सप्तमी द्विवचनरूपम् (Gen./Loc. dual) — ‘of/while the two were arguing’
śrutvāhaving heard
śrutvā:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootśru (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्तम् (gerund), ‘having heard’
tatthat
tat:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, द्वितीया विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifier)
kanyakāthe maiden
kanyakā:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootkanyakā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम्, प्रथमा विभक्तिः, एकवचनम्
abravītsaid/spoke
abravīt:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootbrū (धातु)
Formलुङ् (Aorist), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्

Narrator (reporting the king and queen’s exchange; then introducing Bhānumatī’s speech)

Scene: A palace chamber: two elders/guardians argue anxiously about safeguarding Bhānumatī; the maiden stands nearby, composed, about to speak, shifting the scene from agitation to resolve.

B
Bhānumatī
K
King
Q
Queen

FAQs

Social responsibility (kuladharma) demands proactive protection and guidance, not merely fear of disgrace.

No specific tīrtha is named; the verse is narrative within the Revā Khaṇḍa’s sacred setting.

None explicitly; the verse transitions toward Bhānumatī’s chosen religious discipline in subsequent lines.