Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 10

अनादित्यमयं लोकं निर्वषट्कारमाकुलम् । नष्टधर्मं विजानीहि प्रकृतिस्थं कुरुष्व च । अनुग्रहं तु शाण्डिल्याः प्रार्थयाम द्विजोत्तम

anādityamayaṃ lokaṃ nirvaṣaṭkāramākulam | naṣṭadharmaṃ vijānīhi prakṛtisthaṃ kuruṣva ca | anugrahaṃ tu śāṇḍilyāḥ prārthayāma dvijottama

“اس جہان کو بے آفتاب، مقدس ‘وشٹ’ کے نعرے سے خالی اور پراگندہ جان؛ دھرم مٹ گیا ہے—اسے اس کی فطری حالت میں پھر قائم کر۔ اور اے برتر دِویج، ہم شاندلیہ پر اپنی عنایت کے لیے تم سے دعا کرتے ہیں۔”

अनादित्यमयम्devoid of the sun / sunless
अनादित्यमयम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअन् + आदित्य + मय (प्रातिपदिक)
Formसमास: तत्पुरुष ‘आदित्य-रहितम्/आदित्यस्य अभावः’ + मय; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘लोकम्’ इति विशेषण
लोकम्world
लोकम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन (Acc. sg.)
निर्वषट्कारम्without vaṣaṭ-calls (ritual exclamations)
निर्वषट्कारम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिः + वषट्कार (प्रातिपदिक)
Formउपपद-तत्पुरुष/नञ्-तत्पुरुष ‘वषट्कार-रहितम्’; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘लोकम्’ इति विशेषण
आकुलम्confused, disturbed
आकुलम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootआकुल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘लोकम्’ इति विशेषण
नष्टधर्मम्with dharma destroyed
नष्टधर्मम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनष्ट + धर्म (प्रातिपदिक)
Formसमास: तत्पुरुष ‘नष्टः धर्मः यस्य/यत्र’; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘लोकम्’ इति विशेषण
विजानीहिknow, understand
विजानीहि:
Kriya (Injunction/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + ज्ञा (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; धातु: ज्ञा, उपसर्ग: वि
प्रकृतिस्थम्remaining in its natural state
प्रकृतिस्थम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रकृति + स्थ (प्रातिपदिक)
Formसमास: तत्पुरुष ‘प्रकृतौ स्थितम्’; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘लोकम्’ इति विशेषण
कुरुष्वmake (it)
कुरुष्व:
Kriya (Injunction/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; धातु: कृ
and
:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थक (conjunction)
अनुग्रहम्favor, grace
अनुग्रहम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअनुग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन (Acc. sg.)
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय, विरोध/विशेषार्थक निपात (particle: but/indeed)
शाण्डिल्याःof Śāṇḍilyā
शाण्डिल्याः:
Sambandha (Possessive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootशाण्डिल्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी विभक्ति, एकवचन (Gen. sg.)
प्रार्थयामwe request
प्रार्थयाम:
Kriya (Main predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + अर्थय् (धातु)
Formलट् (Present), उत्तमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; धातु: अर्थय् (चुरादि), उपसर्ग: प्र
द्विजोत्तमO best of the twice-born
द्विजोत्तम:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formसमास: तत्पुरुष/कर्मधारय ‘द्विजेषु उत्तमः’; पुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन

Brahmā–Viṣṇu–Īśa (continuing; plural ‘we request’ indicates the divine speakers)

Tirtha: Revā-kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Listener: null

Scene: Trideva issue a solemn commission: the sky dim, sunless symbolism; broken yajña-fire altars and silent priests in the background; the sage receives the charge to restore dharma and bless Śāṇḍilyā.

W
World (loka)
V
Vaṣaṭkāra (Vedic rite)
Ś
Śāṇḍilyā
D
Dvijottama (addressed: Māṇḍavya)

FAQs

When dharma wanes, the righteous are called to re-establish sacred order—reviving both inner virtue and outer Vedic culture.

Within Revā Khaṇḍa, the tīrtha becomes a stage for dharma-restoration, linking sacred geography with moral renewal.

The verse alludes to the revival of Vedic rites (vaṣaṭkāra) and the restoration of dharma, rather than naming a specific vrata.