Next Verse

Shloka 1

युद्धकाण्डे पञ्चनवतितमः सर्गः

Sarga 95: Lamentation in Laṅkā and the Causal Chain of Enmity

तानितानिसहस्राणिसारोहाणां च वाजिनाम् ।रथानांत्वग्निवर्णानांसध्वजानांसहस्रशः ।।।।राक्षसानांसहस्राणिगदापरिघयोधिनाम् ।काञ्चनध्वजचित्राणांशूराणांकामरूपिणाम् ।।।।निहतानिशरैर्दीस्तीक्ष्णैस्तप्तकाञ्चनभूषणैः ।रावणेनप्रयुक्तानिरामेणाक्लिष्टकर्मणा ।।।।

tāni tāni sahasrāṇi sārohāṇāṃ ca vājinām |

rathānāṃ tv agni-varṇānāṃ sa-dhvajānāṃ sahasraśaḥ ||

rākṣasānāṃ sahasrāṇi gadā-parigha-yodhinām |

kāñcana-dhvaja-citrāṇāṃ śūrāṇāṃ kāma-rūpiṇām ||

nihatāni śarair dīptais tīkṣṇais tapta-kāñcana-bhūṣaṇaiḥ |

rāvaṇena prayuktāni rāmeṇākliṣṭa-karmaṇā ||

ہزاروں پر ہزاروں رتھ—جن پر علم لہراتے تھے اور جو آگ کے رنگ کے گھوڑوں سے جتے تھے—اور راکشسوں کے بھی ہزاروں لشکر، جو گدا اور پریگھ (لوہے کے بھاری ڈنڈے) سے لڑتے تھے، جن کے سونے سے جگمگاتے جھنڈے تھے، جو بہادر اور اپنی مرضی سے روپ بدلنے والے تھے؛ یہ سب راؤَن کے بھیجے ہوئے تھے، مگر رام، جن کے کرم کبھی نہ تھکتے، نے تیز و تابناک تیروں سے—جن پر تپے ہوئے سونے کے زیور تھے—انہیں ڈھیر کر دیا۔

दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
पूर्वकाल (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootदृश् (धातु) + त्वा (क्त्वा)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
पूर्वकाल (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootश्रु (धातु) + त्वा (क्त्वा)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund)
and
:
समुच्चय (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
सम्भ्रान्ताःbewildered
सम्भ्रान्ताः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसम् + भ्रम् (धातु) + त (क्त)
Formभूतकर्मणि/भावे कृदन्त (PPP), पुल्लिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; (qualifies निशाचराः)
हतशेषाःsurviving/remnant
हतशेषाः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootहत + शेष (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; बहुव्रीहि (those whose remainder is after being slain; ‘survivors’)
निशाचराःnight-rangers (Rakshasas)
निशाचराः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootनिशाचर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
राक्षसीःRakshasi women
राक्षसीः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootराक्षसी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
and
:
समुच्चय (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
समागम्यhaving assembled
समागम्य:
पूर्वकाल (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootसम् + गम् (धातु) + य (ल्यप्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund)
दीनाःwretched
दीनाः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootदीन (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (of राक्षसीः)
चिन्तापरिप्लुताःoverwhelmed by worry
चिन्तापरिप्लुताः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootचिन्ता + परि + प्लुत (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (overwhelmed by anxiety)
विधवाःwidows
विधवाः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootविधवा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
हतपुत्राःwhose sons were slain
हतपुत्राः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootहत + पुत्र (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; बहुव्रीहि (those whose sons are slain)
and
:
समुच्चय (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
क्रोशन्त्यःcrying out
क्रोशन्त्यः:
क्रिया (Predicate/Action)
TypeVerb
Rootक्रुश् (धातु) + शतृ (शतृ-प्रत्यय)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त (present active participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; (used as finite-like: ‘crying’)
हतबान्धवाःwhose relatives were slain
हतबान्धवाः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootहत + बान्धव (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; बहुव्रीहि (those whose kinsmen are slain)
राक्षस्यःRakshasi women
राक्षस्यः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootराक्षसी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
सहtogether
सह:
सहकारक (Accompaniment)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसहार्थक-अव्यय (preposition-like; ‘together/with’)
सङ्गम्यhaving gathered
सङ्गम्य:
पूर्वकाल (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootसम् + गम् (धातु) + य (ल्यप्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund)
दुःखार्ताःgrief-stricken
दुःखार्ताः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootदुःख + आर्त (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (afflicted by grief)
पर्यदेवयन्lamented
पर्यदेवयन्:
क्रिया (Predicate)
TypeVerb
Rootपरि + दिव् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथम-पुरुष, बहुवचन

The Vanaras and Rakshasas attacked one another with wonderful maces, darts, swords, and axes in war.

R
Rāma
R
Rāvaṇa
R
Rākṣasas
C
Chariots (ratha)
H
Horses (vājin)
A
Arrows (śara)
B
Banners (dhvaja)

FAQs

Dharma is portrayed as effective protection against oppressive force: even vast, dazzling might collapses when opposed by righteous, disciplined action.

The narrator summarizes the immense scale of Rāma’s destruction of the rākṣasa forces fielded by Rāvaṇa.

Akliṣṭa-karma—Rāma’s tireless competence and unwavering commitment to duty.