Previous Verse
Next Verse

Shloka 46

इन्द्रजित्-वधः

The Slaying of Indrajit

तेतस्यकायंभित्वातुरुक्मपुङ्खानिमित्तगाः ।।।।बभूवुर्लोहितादिग्धारक्ताइवमहोरगाः ।

te tasya kāyaṃ bhittvā tu rukmapuṅkhā nimittagāḥ | babhūvur lohitādigdhā raktā iva mahoragāḥ ||

وہ سنہری پَر والے تیر اس کے جسم کو چیرتے ہوئے اندر اتر گئے؛ خون میں لتھڑے ہوئے وہ یوں دکھائی دیے جیسے سرخ رنگ میں رنگے ہوئے عظیم اژدہے ہوں۔

तेthey (those arrows)
ते:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; सर्वनाम
तस्यof him
तस्य:
सम्बन्ध (Genitive/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
कायम्body
कायम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकाय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
भित्वाhaving pierced
भित्वा:
पूर्वकाल (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootभिद् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (Gerund/Absolutive)
तुindeed / then
तु:
अव्यय (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपातः (particle), विरोध/अनुक्रम
रुक्मपुङ्खाःgolden-feathered
रुक्मपुङ्खाः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootरुक्म + पुङ्ख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; कर्मधारयः: रुक्मवत् पुङ्खाः (golden-feathered)
निमित्तगाःhitting the mark / reaching the target
निमित्तगाः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootनिमित्तग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; तत्पुरुषः: निमित्तं (लक्ष्यं) गच्छन्ति (those that reach the mark)
बभूवुःbecame / appeared
बभूवुः:
क्रिया (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्
लोहितादिग्धाःsmeared with blood
लोहितादिग्धाः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootलोहित + आदिग्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; तत्पुरुषः: लोहितेन आदिग्धाः (smeared with blood)
रक्ताःred
रक्ताः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootरक्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
इवlike
इव:
उपमान (Simile-marker/उपमान)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमानवाचक-अव्ययम् (comparative particle)
महोरगाःgreat serpents
महोरगाः:
उपमान (Standard of comparison/उपमान)
TypeNoun
Rootमहा + उरग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; कर्मधारयः: महान्तः उरगाः

The arrows with red feathers of Vibheeshana having penetrated the body of Indrajith, piercing into the body they became red coloured seemed like a red serpent.

I
Indrajit
V
Vibhīṣaṇa
A
arrows
B
blood
S
serpents (simile)

FAQs

The verse is primarily descriptive, but it reinforces the gravity of violence: war leaves visible, painful consequences. Dharmic reflection treats such imagery as a reminder of the cost of adharma-driven conflict.

After Vibhīṣaṇa’s volley, the embedded arrows are described vividly as blood-red, serpent-like forms.

Not a direct virtue statement; the emphasis is on narrative realism—making the consequences of battle unmistakable.