Previous Verse
Next Verse

Shloka 25

इन्द्रजित्-हनूमद्-युद्धं तथा निकुम्भिलायां होमः

Indrajit vs Hanuman; Indrajit’s Nikumbhila rite

निकुम्भिलामधिष्ठायपावकंजुहवेन्द्रजित् ।।।।यज्ञभूम्यांततोगत्वापावकस्तेनरक्षसा ।हूयमानःप्रजज्वालमांसशोणितभुक्तदा ।।।।

nikumbhilām adhiṣṭhāya pāvakaṃ juhave indrajit | yajñabhūmyāṃ tato gatvā pāvakas tena rakṣasā | hūyamānaḥ prajajvāla māṃsaśoṇitabhuk tadā ||

نِکُمبھِلا میں پہنچ کر اندرجیت نے آگ میں آہوتیاں ڈالیں۔ پھر یَجْن بھومی میں جا کر، اس راکشس کے گوشت اور خون سے کھلایا ہوا وہ پاؤک (آگ) آہوتیوں کے پڑتے ہی بھڑک اٹھا۔

निकुम्भिलाम्Nikumbhilā
निकुम्भिलाम्:
कर्म/अधिकरण (Destination/Adhikaraṇa)
TypeNoun
Rootनिकुम्भिला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; स्थाननाम
अधिष्ठायhaving occupied
अधिष्ठाय:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootअधि-√स्था (धातु) + क्त्वा/ल्यप् (अधिष्ठाय = absolutive)
Formअव्यय (Gerund/Absolutive), ‘having taken position/occupied’
पावकम्fire
पावकम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootपावक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्
जुहावoffered (oblation)
जुहाव:
क्रिया (Kriyā/क्रिया)
TypeVerb
Root√हु (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
इन्द्रजित्Indrajit
इन्द्रजित्:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootइन्द्रजित् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; नाम
यज्ञभूम्याम्in the sacrificial ground
यज्ञभूम्याम्:
अधिकरण (Adhikaraṇa/अधिकरण)
TypeNoun
Rootयज्ञ + भूमि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), एकवचनम्; तत्पुरुषः (यज्ञस्य भूमिः)
ततःthen
ततः:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formकाल/अनन्तर-अव्यय (thereupon)
गत्वाhaving gone
गत्वा:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Root√गम् (धातु) + क्त्वा
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund/Absolutive), ‘having gone’
पावकःthe fire
पावकः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootपावक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
तेनby him/with that
तेन:
करण (Karaṇa/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental), एकवचनम्; सर्वनाम
रक्षसाby the rakshasa
रक्षसा:
कर्ता (Agent in passive sense)/करण (by the rakshasa)
TypeNoun
Rootरक्षस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
हूयमानःbeing offered into (being fed)
हूयमानः:
कर्तृविशेषण (qualifier of पावकः)
TypeAdjective
Root√हु (धातु) + यमान (कृदन्त)
Formवर्तमानकर्मणि कृदन्त (Present passive participle), पुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; ‘being offered/being invoked’
प्रजज्वालblazed forth
प्रजज्वाल:
क्रिया (Kriyā/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√ज्वल् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
मांसशोणितभुक्consumer of flesh and blood
मांसशोणितभुक्:
कर्तृविशेषण (qualifier of पावकः)
TypeAdjective
Rootमांस + शोणित + भुज्(भुक्) (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; उपपद-तत्पुरुषः (मांसशोणितं भुङ्क्ते इति)
तदाthen
तदा:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (then)

Thereafter, Indrajith, with Rakshasas well versed with traditions, poured offerings into the sacrificial fire, as great Rakshasa gathering seated there were watching.।। ityārṣēvālmīkīyēśrīmadrāmāyaṇēādikāvyēyuddhakāṇḍēdvyaśītitamassargaḥ ।।This is the end of the eighty second sarga of Yuddha Kanda of the first epic the holy Ramayana composed by sage Valmiki.

I
Indrajit
N
Nikumbhilā
Y
Yajñabhūmi (sacrificial ground)
P
Pāvaka/Agni (sacrificial fire)
R
Rākṣasa

FAQs

It highlights a dharmic warning: sacred ritual divorced from purity and right intent becomes a tool of adharma, not true righteousness.

Indrajit performs a powerful rite at Nikumbhilā, using gruesome oblations to empower his next actions in the war.

By contrast, the text underscores the value of purity and right means; Indrajit exemplifies the vice of gaining power through unethical methods.