Previous Verse
Next Verse

Shloka 40

अतिकायवधः

The Slaying of Atikāya

तेषांवृक्षांश्चशैलांश्चशरैःकाञ्चनभूषणैः ।अतिकायोमहातेजाश्चिच्छेदास्त्रविदांवरः ।।।।

teṣāṃ vṛkṣāṃś ca śailāṃś ca śaraiḥ kāñcana-bhūṣaṇaiḥ | atikāyo mahā-tejāś ciccheda astravidāṃ varaḥ || 6.71.40 ||

مہاتیز اَتِکای، جو استر وِدیا والوں میں برتر تھا، سونے سے آراستہ تیروں سے اُن کے پھینکے ہوئے درختوں اور چٹانوں کو چیر کر ٹکڑے ٹکڑے کر گیا۔

तान्them
तान्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
एवindeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/Particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (particle: ‘indeed/just’)
सर्वान्all
सर्वान्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; विशेषणम् (हरीन्)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
हरीन्monkeys
हरीन्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), बहुवचन
शरैःwith arrows
शरैः:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन
सर्वायसैःall-iron
सर्वायसैः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootसर्व + आयस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन; कर्मधारयः ‘सर्वम् आयसम्’ = wholly iron
बलीpowerful
बली:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootबलिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (सः)
विव्याथpierced
विव्याथ:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootवि-√व्यध्/√व्यध् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
अभिमुखःfacing (them)
अभिमुखः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootअभिमुख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (सः/भीमकायः)
सङ्ख्येin battle
सङ्ख्ये:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootसङ्ख्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन; ‘सङ्ख्या’ युद्धे (battle)
भीमकायःof terrible body
भीमकायः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootभीम + काय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः ‘भीमः कायः यस्य’
निशाचरःnight-ranger (Rakshasa)
निशाचरः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootनिशा + चर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः ‘निशायां चरति’ = night-roamer

Atikaya, endowed with extraordinary energy, efficient in the use of weapons, shattered the trees and rocks hurled by the Vanaras with his arrows adorned with gold.

A
Atikāya
V
Vānara (implied by context: they hurl trees/rocks)
Ś
Śara (arrows)
V
Vṛkṣa (trees)

FAQs

Dharma in war includes disciplined skill and effectiveness; the verse highlights trained mastery (astravidyā) as a form of ordered power—yet the epic still distinguishes skill from righteousness.

Atikāya counters the Vānaras’ improvised weapons (trees and rocks) by cutting them apart mid-assault with his arrows.

Technical excellence and composure in combat—Atikāya’s mastery of weapons and decisive execution.