Previous Verse
Next Verse

Shloka 93

कुम्भकर्णवधः

The Slaying of Kumbhakarna

गतेतुतस्मिन् सुरराजशत्रुःक्रोधात्प्रदुद्रावरणायभूयः ।अनायुधोऽस्मीतिविचिन्त्यरौद्रोघोरंतदामुद्गरमाससाद ।।।।

gate tu tasmin surarājaśatruḥ krodhāt pradudrāva raṇāya bhūyaḥ |

anāyudho ’smīti vicintya raudro ghoraṁ tadā mudgaram āsasāda ||

جب وہ (سُگریو) چلا گیا تو دیوراج کے دشمن نے غضب میں پھر میدانِ جنگ کی طرف دھاوا کیا۔ یہ سوچ کر کہ “میں بے ہتھیار ہوں”، اس ہیبت ناک نے اسی وقت ایک نہایت خوفناک لوہے کا مُدگر (گُرز) تھام لیا۔

गतेwhen (he) had gone
गते:
सति-सप्तमी (Locative absolute)
TypeAdjective
Root√गम् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त; सप्तमी-एकवचन (locative absolute) नपुंसक/पुल्लिङ्ग-सम्भाव्य; तस्मिन् इत्यनेन सह सति-सप्तमी
तुthen/indeed
तु:
निपात
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय (particle)
तस्मिन्in him/when he
तस्मिन्:
सति-सप्तमी (Locative absolute locus)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
सुरराजशत्रुःenemy of Indra (lord of gods)
सुरराजशत्रुः:
कर्ता
TypeNoun
Rootसुर-राज-शत्रु (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (सुराणां राजा इन्द्रः; तस्य शत्रुः); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
क्रोधात्from anger
क्रोधात्:
हेतु (Cause)
TypeNoun
Rootक्रोध (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन
प्रदुद्रावran forth
प्रदुद्राव:
क्रिया
TypeVerb
Rootप्र-√द्रु (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
रणायfor battle
रणाय:
सम्प्रदान (Purpose)
TypeNoun
Rootरण (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति, एकवचन
भूयःagain
भूयः:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootभूयस् (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
अनायुधःweaponless
अनायुधः:
कर्ता-विशेषण
TypeAdjective
Rootअन्-आयुध (प्रातिपदिक)
Formनञ्-समास (negation); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अस्मिI am
अस्मि:
क्रिया (within quoted thought)
TypeVerb
Root√अस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), उत्तमपुरुष (1st person), एकवचन; परस्मैपद
इतिthus
इति:
वाक्य-समाप्ति/उद्धरण-सूचक
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय (quotative particle)
विचिन्त्यhaving reflected
विचिन्त्य:
पूर्वक्रिया
TypeIndeclinable
Rootवि-√चिन्त् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund)
रौद्रःfierce
रौद्रः:
कर्ता-विशेषण
TypeAdjective
Rootरौद्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
घोरम्terrible
घोरम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तदाthen
तदा:
कालाधिकरण (Time)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय (temporal adverb)
मुद्गरम्mace/hammer
मुद्गरम्:
कर्म
TypeNoun
Rootमुद्गर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आससादreached/seized
आससाद:
क्रिया
TypeVerb
Rootआ-√सद् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Himself (Sugriva) gone, the enemy of the Lord of gods rushed again retreating, "I am ferocious, without weapon." Then seizing an iron mallet, Sugriva went reflecting.

K
Kumbhakarṇa
S
Sugrīva (implied: 'tasmin gate')
I
Indra (Surarāja)
M
Mudgara (iron mallet/club)

FAQs

The verse highlights how anger propels escalation; dharma urges that power and weaponry be governed by right intention and restraint.

After Sugrīva withdraws/rejoins Rāma, Kumbhakarṇa—realizing he is unarmed—grabs a heavy iron mallet to continue fighting.

Martial readiness (though driven by wrath), offering a cautionary contrast to righteous preparedness grounded in dharma.