Previous Verse
Next Verse

Shloka 8

वज्रदंष्ट्रवधः — The Slaying of Vajradaṃṣṭra

Angada’s Duel

प्रभिन्नशिरसःकेचिछचिन्नैःपादैश्चबाहुभिः ।शस्स्रैरर्दितदेहाभ्यरुधिरेणसमुक्षिताः ।।6.54.8।।हरयोराक्षसाश्चैवशेरतेगांसमाश्रिताः ।कङ्कगृध्रवळैराढ्याश्चगोमायुगलसङ्कुलाः ।।6.54.9।।

prabhinna-śirasaḥ kecic chinnaiḥ pādaiś ca bāhubhiḥ |

śastrair ardita-dehābhyo rudhireṇa samukṣitāḥ ||6.54.8||

harayo rākṣasāś caiva śerate gāṃ samāśritāḥ |

kaṅka-gṛdhra-vaḷair āḍhyāś ca gomāyu-gala-saṅkulāḥ ||6.54.9||

کچھ کے سر چکناچور تھے، کچھ کے پاؤں اور بازو کٹے ہوئے؛ ہتھیاروں سے چاک چاک بدن خون میں تر تھے۔ یوں بندر اور راکشس دونوں زمین پر بکھرے پڑے تھے—کوّوں اور گِدھوں سے گھرے ہوئے، اور گومایو یعنی گیدڑوں کے جھنڈوں سے بھرے ہوئے۔

प्रभिन्नशिरसःwith shattered/severed heads
प्रभिन्नशिरसः:
कर्तृ/वस्तुविशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootप्र + भिन्न + शिरस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहिः (प्रभिन्नं शिरो येषां ते)
केचित्some
केचित्:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; अनिश्चितवाचक (some)
छिन्नैःwith severed
छिन्नैः:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeAdjective
Rootछिन्न (कृदन्त-प्रातिपदिक; √छिद्)
Formभूतकृदन्त (क्त), तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन, पुं/नपुंस; विशेषणम्
पादैःfeet
पादैः:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootपाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
बाहुभिःarms
बाहुभिः:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootबाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
शस्त्रैःby weapons
शस्त्रैः:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootशस्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
आर्दितदेहाःwhose bodies were mangled
आर्दितदेहाः:
कर्तृ/वस्तुविशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootआर्दित + देह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहिः (आर्दितो देहो येषां ते)
रुधिरेणwith blood
रुधिरेण:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootरुधिर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
समुक्षिताःbathed/splashed
समुक्षिताः:
कर्तृ/वस्तुविशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसम् + उक्ष् (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), प्रथमा, बहुवचन, पुंलिङ्ग; विशेषणम् (sprinkled/bathed)
हरयःmonkeys
हरयः:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
राक्षसाःRakshasas
राक्षसाः:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
एवindeed
एव:
सम्बन्ध (Particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपात (emphatic particle)
शेरतेlie
शेरते:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootशी (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, बहुवचन, आत्मनेपद
गाम्the ground/earth
गाम्:
कर्म (Karma/Object: place reached)
TypeNoun
Rootगो (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
समाश्रिताःresting upon
समाश्रिताः:
कर्तृ/वस्तुविशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसम् + आ + श्रि (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), प्रथमा, बहुवचन, पुंलिङ्ग; विशेषणम् (having resorted to/lying upon)
कङ्कगृध्रबकैःwith crows, vultures, and herons
कङ्कगृध्रबकैः:
करण/सह (Associative instrument)
TypeNoun
Rootकङ्क + गृध्र + बक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्वः (crows/vultures/herons)
आढ्याःabounding (with)
आढ्याः:
कर्तृ/वस्तुविशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootआढ्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (abounding in)
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
गोमायुगलसङ्कुलाःcrowded with jackals
गोमायुगलसङ्कुलाः:
कर्तृ/वस्तुविशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootगोमायु + गल + सङ्कुल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; तत्पुरुषः (गोमायूनां गलैः/समूहेन सङ्कुलाः = crowded with jackals)

Mighty son of Vali, having killed Vajradamshtra, honoured in the midst of great Vanara army was joyful surrounded like the thousand eyed Indra, the Lord of gods.।।ityārṣēvālmīkīyēśrīmadrāmāyaṇēādikāvyēyuddhakāṇḍēcatuḥpañcāśassargaḥThis is the end of the fifty fourth sarga of Yuddha Kanda of the first epic the holy Ramayana composed by sage Valmiki.

V
Vānaras
R
Rākṣasas
E
Earth/ground (gām)
V
Vultures (gṛdhra)
J
Jackals (gomāyu)

FAQs

It underscores the grave cost of adharma and war: suffering and death fall on all sides. Dharma is not romanticized; it carries responsibility and painful consequence.

A grim battlefield tableau shows the dead and wounded scattered on the ground as scavengers gather.

Viveka (sobering discernment): the epic forces the reader to see war’s reality, strengthening commitment to righteous conduct that prevents needless destruction.