Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

भरतस्य धर्मप्रतिज्ञा तथा रामनिवर्तनयात्रा

Bharata’s Vow of Dharma and the Expedition to Recall Rama

सा विद्वज्जनसम्पूर्णा सभा सुरुचिरा तदा।अदृश्यत घनापाये पूर्णचन्द्रेव शर्वरी।।।।

sā vidvaj-jana-sampūrṇā sabhā surucirā tadā |

adṛśyata ghanāpāye pūrṇa-candreva śarvarī ||

اس وقت وہ نہایت دلکش سبھا، جو ودوانوں سے بھری ہوئی تھی، یوں جگمگا اٹھی جیسے برسات کے بادل چھٹ جانے کے بعد پُورن چَندرما والی رات روشن ہو جاتی ہے۔

साthat
सा:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
विद्वत्-जन-सम्पूर्णाfilled with learned people
विद्वत्-जन-सम्पूर्णा:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootविद्वत् (प्रातिपदिक) + जन (प्रातिपदिक) + सम्पूर्ण (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् सभा
सभाassembly hall
सभा:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootसभा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
सु-रुचिराvery splendid
सु-रुचिरा:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसु (अव्यय) + रुचिर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् सभा
तदाthen
तदा:
क्रियाविशेषण (Temporal adverb)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम्
अदृश्यतappeared, was seen
अदृश्यत:
क्रिया (Kriyā/Verb)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect/Past), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम् (passive-like sense: ‘was seen/appeared’)
घन-अपायेat the clearing of clouds (after rains)
घन-अपाये:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location-time)
TypeNoun
Rootघन (प्रातिपदिक) + अपाय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्; ‘घनानाम् अपाये’ इति; अधिकरणम्
पूर्ण-चन्द्राwith a full moon
पूर्ण-चन्द्रा:
उपमान-विशेषण (Qualifier of standard)
TypeAdjective
Rootपूर्ण (प्रातिपदिक) + चन्द्र (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; उपमानस्य विशेषणम्; शर्वरी इति विशेष्ये
इवlike
इव:
सम्बन्ध (Comparison marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-वाचक-अव्ययम्
शर्वरीnight
शर्वरी:
उपमान (Upamāna)
TypeNoun
Rootशर्वरी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; उपमानपदम्

The most splendid assembly filled with learned people looked brilliant like the night with the autumnal full-moon.

S
Sabhā (royal assembly)

FAQs

Dharma is supported by wise deliberation: a learned assembly symbolizes governance guided by knowledge, clarity, and counsel rather than impulse.

The text describes the royal assembly’s atmosphere as Bharata’s political and ethical decision-making is about to unfold.

Not a single character’s virtue, but the collective ideal of vidvat (learning) and clarity in public counsel—conditions for dharmic rule.