Previous Verse
Next Verse

Shloka 28

मायामृगदर्शनम्

The Vision of the Illusory Deer

मसारगल्लर्कमुखश्शङ्खमुक्तानिभोदरः।कस्य नामाभिरूप्योऽसौ न मनो लोभयेन्मृगः।।।।

masāragallarkamukhaḥ śaṅkhamuktānibhodaraḥ |

kasya nāmābhirūpyo 'sau na mano lobhayen mṛgaḥ || 3.43.28 ||

اس کا چہرہ زمردی برتن سا ہے، اور اس کا پیٹ صدف یا موتی کی مانند۔ ایسا دلکش ہرن کس کے دل کو لالچ میں نہ ڈال دے؟

मांसहेतोःfor the sake of meat
मांसहेतोः:
प्रयोजन/हेतु (Purpose/Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootमांस-हेतु (प्रातिपदिक; मांस + हेतु)
Formतत्पुरुष-समास: मांसस्य हेतुḥ; पुंलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative of purpose/cause), एकवचन
अपिalso/even
अपि:
सम्बन्धसूचक-निपात (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle)
मृगान्deer
मृगान्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमृग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), बहुवचन
विनोदार्थम्for sport/amusement
विनोदार्थम्:
प्रयोजन (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootविनोद-अर्थ (प्रातिपदिक; विनोद + अर्थ)
Formतत्पुरुष-समास: विनोदस्य अर्थः; पुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; प्रयोजनार्थे (as purpose)
and
:
समुच्चय (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात
धन्वनःarchers
धन्वनः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootधन्वन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
घ्नन्तिkill
घ्नन्ति:
क्रिया (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootहन् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम
लक्ष्मणO Lakṣmaṇa
लक्ष्मण:
सम्बोधन (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
राजानःkings
राजानः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; धन्वनः इति पदस्य विशेष्य-सम्बन्ध (apposition)
मृगयायाम्in hunting
मृगयायाम्:
अधिकरण (Context/location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमृगया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
महावनेin a great forest
महावने:
अधिकरण (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमहा-वन (प्रातिपदिक; महा + वन)
Formकर्मधारय-समास: महत् वनम्; नपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन

Whose mind will not be filled with wonder on seeing this divine beauty glittering like lustrous gold and studded with a variety of gems ?

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
D
deer (mṛga)
C
conch (śaṅkha)

FAQs

It teaches that desire is natural, but Dharma lies in not letting greed or fascination govern action; truth (satya) must guide choices over mere attraction.

Rāma acknowledges how the deer’s jewel-like features can lure anyone, explaining Sītā’s captivation and foreshadowing the danger of pursuing it.

Honest recognition of human vulnerability—admitting how the mind can be drawn to beauty is a step toward ethical restraint.