Previous Verse
Next Verse

Shloka 19

हेमन्तवर्णनम् तथा भरतधर्मनिष्ठा-चिन्तनम्

Winter Description and Reflection on Bharata’s Devotion

अग्राह्यवीर्यः पूर्वाह्णे मध्याह्ने स्पर्शतस्सुखः।संरक्तः किञ्चिदापाण्डुरातपश्शोभते क्षितौ।।।।

agrāhyavīryaḥ pūrvāhṇe madhyāhne sparśataḥ sukhaḥ | saṃraktaḥ kiñcidāpāṇḍur ātapaḥ śobhate kṣitau ||

پیش از دوپہر سورج کی تپش بمشکل محسوس ہوتی ہے؛ دوپہر کے وقت اس کی حرارت لمس کو خوشگوار لگتی ہے، اور زمین پر دھوپ نرم سرخی لیے، ہلکی سی سفیدی کی آمیزش کے ساتھ، دلکش دکھائی دیتی ہے۔

अग्राह्य-वीर्यःwhose heat/power is not felt
अग्राह्य-वीर्यः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअग्राह्य (प्रातिपदिक) + वीर्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; बहुव्रीहिः (possessive): यस्य वीर्यं न ग्राह्यम्; विशेषणम् (for आतपः/सूर्यः contextually)
पूर्वाह्णेin the forenoon
पूर्वाह्णे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपूर्वाह्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी, एकवचनम्; अधिकरणम् (time-locative)
मध्याह्नेat midday
मध्याह्ने:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमध्याह्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी, एकवचनम्; अधिकरणम्
स्पर्शतःby touch
स्पर्शतः:
Hetu/Prakāra (हेतु/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootस्पर्श (प्रातिपदिक)
Formअव्ययम्; तसिल्-प्रत्ययान्तम् (ablatival adverb)
सुखःpleasant
सुखः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; विशेषणम् (for आतपः)
संरक्तःreddened
संरक्तः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + रञ्ज् (धातु) -> संरक्त (कृदन्त)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; भूतकर्मणि कृदन्तः (PPP); विशेषणम् (for आतपः)
किञ्चित्slightly
किञ्चित्:
Prakāra (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootकिञ्चित् (अव्यय)
Formपरिमाणवाचक-अव्ययम्
आ-पाण्डुःsomewhat pale/whitish
आ-पाण्डुः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ (उपसर्ग) + पाण्डु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; विशेषणम् (for आतपः)
आतपःsun-heat/sunshine
आतपः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootआतप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; कर्ता
शोभतेlooks splendid
शोभते:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootशुभ् (धातु)
Formलट्-लकारः, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्
क्षितौon the earth
क्षितौ:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षिति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, सप्तमी, एकवचनम्; अधिकरणम् (place-locative)

Once Rama, delight of the Raghu race, went to the beautiful river Godavari for ablution in the early hours of the morning.

S
Sun (Sūrya)
E
earth (kṣiti)

FAQs

It reflects balance and appropriateness (mādhurya/yukti): just as warmth becomes beneficial at the right time, dharmic action is timely, measured, and suited to circumstance.

A continuation of winter portrayal, distinguishing the sun’s gentle forenoon from its comfortable midday warmth.

Moderation and wise attunement to time (kāla) and context.