Previous Verse
Next Verse

Shloka 27

Prabhāsa-kṣetra: Circuit of Tīrthas and Shrines Leading to Bhukti and Mokṣa

सुसौभाग्यो भवेदेवं मध्य यात्रां समापयेत् । बालब्रह्माभिधं पश्चात्प्राप्य मर्त्यो नरेश्वरि ॥ २७ ॥

susaubhāgyo bhavedevaṃ madhya yātrāṃ samāpayet | bālabrahmābhidhaṃ paścātprāpya martyo nareśvari || 27 ||

یوں وہ نہایت خوش نصیب ہو جاتا ہے اور پھر درمیانی یاترا کو مکمل کرے۔ اس کے بعد، اے نریشوری، ‘بال برہما’ نامی تیرتھ پر پہنچ کر فانی انسان وعدہ شدہ پھل پاتا ہے۔

सुसौभाग्यःvery fortunate
सुसौभाग्यः:
कर्तृ-विशेषण (कर्ता-विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootसु + सौभाग्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः सु-उपसर्गपूर्वक (उपपद/तत्पुरुष-प्रायः)
भवेत्would become / should be
भवेत्:
क्रिया (आख्यात)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
एवम्thus
एवम्:
क्रियाविशेषण (क्रियाविशेषणम्)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (adverb of manner)
मध्यmiddle
मध्य:
कर्म-विशेषण (कर्म-विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootमध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; (यात्राम् इति कर्मपदस्य विशेषणरूपेण)
यात्राम्pilgrimage/journey
यात्राम्:
कर्म (कर्म)
TypeNoun
Rootयात्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
समापयेत्should complete
समापयेत्:
क्रिया (आख्यात)
TypeVerb
Rootसम् + आप् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; causative sense possible in usage: 'to complete'
बालब्रह्माभिधम्(a place/deity) named Bālabrahma
बालब्रह्माभिधम्:
कर्म (कर्म)
TypeAdjective
Rootबालब्रह्म + अभिध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः बालब्रह्म (कर्मधारय) + अभिध (नामधेयवाचक)
पश्चात्afterwards
पश्चात्:
कालाधिकरण (काल)
TypeIndeclinable
Rootपश्चात् (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (temporal adverb)
प्राप्यhaving reached
प्राप्य:
पूर्वकाल-क्रिया (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootप्र + आप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; उपसर्गः प्र-
मर्त्यःa mortal
मर्त्यः:
कर्ता (कर्तृ)
TypeNoun
Rootमर्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
नरेश्वरिO Nareśvarī (O queen/lady)
नरेश्वरि:
सम्बोधन (सम्बोधनम्)
TypeNoun
Rootनरेश्वरि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन; (सम्बोधन: 'O queen/lady of men')

Narada

Vrata: none

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: bhakti

B
Bāla-brahmā (Tirtha/kshetra)

FAQs

It frames pilgrimage as a structured sādhana: completing the prescribed stages and reaching the named tīrtha leads to heightened auspiciousness (saubhāgya) and the promised spiritual fruit.

Bhakti is implied through tīrtha-sevā and disciplined observance—faithfully following the yātrā-krama and honoring sacred sites as embodiments of divine presence.

Ritual procedure (kalpa-style discipline) is emphasized: the verse points to an ordered completion of pilgrimage stages (madhya-yātrā), reflecting correct observance rather than abstract theory.